Pavol Gašparovič Hlbina (vlastným menom Pavol Gašparovič, pseudonymy Pavol G. Hlbina, P. G. , pgh a i.; , 13. máj 1908, Veľké Kršteňany – † 21. október 1977, Bobot) bol slovenský kňaz, básnik, teoretik a prekladateľ.
Životopis Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval vo Veľkých Kršteňanoch (1916 - 1921), Trnave (1921 - 1922), Nitre (1922 - 1929) a napokon v rokoch 1929 - 1934 študoval katolícku teológiu v Prahe. V rokoch 1934 - 1945 pôsobil ako kňaz na rôznych farách (napr. Rosina, Bošáca, Konská, Raková, Divina, Veľké Chlievany, Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom) a od roku 1945 až do svojej smrti bol správcom fary v Bobote. Pochovaný je v rodinnej hrobke na cintoríne vo Veľkých Kršteňanoch.
Tvorba Literárnej tvorbe sa začal venovať ešte počas stredoškolských štúdií, neskôr svoje diela publikoval v časopisoch Slovenské pohľady, Elán a časopisoch katolíckej moderny, ku ktorej sa hlásil (napr. Postup, Kultúra, Verbum, Prameň, Obroda a iné). Knižne debutoval zbierkou básní Začarovaný kruh v roku 1932. Odmietal surrealizmus, no je považovaný za vedúcu osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Jeho diela sú inšpirované najmä modernou francúzskou poéziou (Charles Baudelaire, Paul Claudel, Arthur Rimbaud a i.), ktorých diela taktiež prekladal do slovenčiny. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom, motívmi lásky, hľadaním nadpozemského sveta a večnosti. Okrem básnickej tvorby a prekladov sa venoval tiež písaniu recenzií.
V „tvorivom rozlete“ ho nepribrzdili ani zmeny po roku 1948. Predpokladalo sa, že podobne ako jeho ostatní skupinoví súpútníci k katolíckej moderny, bude aj on napĺňať niektorú z možností načrtnutého pofebruárového scenára (emigrácia – exil, rezignácia na kultúrno-spoločenskú i literárnu sebaprezentáciu, obmedzenie publikačných aktivít, bagatelizácia a dokonca i popieranie občianskych práv a slobôd literátov, perzekúcie, samizdatové publikovanie – ale na druhej strane aj spoločensko-politická angažovanosť, akceptácia ideologických východísk, naivita...). I keď Marta Keruľová (mk), ktorá spracovala heslo o P. G. Hlbinovi v Mikulovom Slovníku slovenských spisovateľov („podľahol lacnej predstave o rýchlom a bezproblémovom vybudovaní nového sveta – ani on nebol pripravený na rafinovaný komunistický útok lži a násilia (...) sa umelecky neveľmi úspešne pokúsil zaujať kladný postoj k tzv. výstavbe socialistickej spoločnosti (...) napriek formálnej vycizelovanosti verša skĺzol do lit. schematizmu. Nepodarilo sa mu prevrstviť kresťanstvo so socializmom, postupne podľahol sklamaniu, dojmu o bezzmyslovosti poézie“)KERUĽOVÁ, Marta: HLBINA, Pavol Gašparovič. In: MIKULA, Valér a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Praha: Libri, 2000, s. 155. i Jozef Melicher v Zamlčovanej literatúre („Počiatočná eufória sa postupne zmenila na sklamanie, preto nie div, že v takýchto vnútorných rozporoch sa básnik na stránkach režimistickej tlače ozýval čoraz zriedkavejšie)“MELICHER, Jozef. Zamlčovaná literatúra. Nitra : VŠPg v Nitre, 1995, s. 53. vidia postoje P. G. Hlbinu zmierlivo, Jozef Brunclík v štúdii Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupe socializmu tak ohľaduplný k jeho ľudskému, kňazskému a hlavne literárnemu smerovaniu po roku 1948 nie je: „Postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v období budovania socializmu neboli v príkrom rozpore s nastoleným kurzom vládnej ideológie (...) Hlbina si poctivo, nadpriemerne horlivo vykonával svoje poslanie kolektivizačne angažovaného básnika a pokrokovo (lojálne) zmýšľajúceho kňaza. Snahu o koexistenčné usúvzťažňovanie kresťanstva a socializmu nevnímal z pozície rovnocenných entít, lež z marxisticko-leninského náhľadu a to značne deformovalo jeho ďalšie objektívne súdy, ktoré aj keď sa objavili v dobrom úmysle hlavne o sociálny zmier a boj za mier, takmer nikdy nevyvolali diskusiu o jeho naivne naoktrojovanej utópii – o vyrovnaní sa kresťanstva so socializmom z pohľadu možností socialistického zriadenia. Ba práve naopak – vyvolali zakaždým viacej napätia, averzie a separácie. I napriek tomu, že voči jeho postojom mali vážne výhrady viacerí súpútníci uvedeného zoskupenia katolíckych básnikov, Hlbina si stál neoblomne za svojím nadobudnutým presvedčením.“BRUNCLÍK, Jozef. Ideové postoje Pavla Gašparoviča Hlbinu v čase nástupu socializmu a kritické reflexie jeho vtedajšej tvorby. In HOCHEL, Igor. (ed.) Podoby a premeny slovenskej literárnej kritiky v 50. a 60. rokoch XX. storočia. Nitra : UKF v Nitre, 2010, s. 186.
x