Pavla Cebocli (iný zápis: Cebocliová; * 24. január 1885, Vyšný Kubín – † 16. marec 1971, Svitavy) bola spisovateľka, autorka memoárov Osudná karta (1967).
Narodila sa v rodine oravskej zemianky Zuzany, rod. Ďurkovičovej (* 1840 – † 1900) a Antona Cebocliho, kamenárskeho majstra taliansko-slovinského pôvodu pochádzajúceho z Bergogna pri Gorici na Prímorí. Mala dvoch nevlastných bratov; jedným z nich bol Jozef Gašparík (* 1881 – † 1931).
Tri triedy ľudovej školy vychodila vo Vyšnom Kubíne (1891 – 1894), dve v Bystričke (1894 – 1896). Následne od roku 1896 pracovala ako slúžka v panských domoch, najprv v Dolnom Kubíne, od roku 1903 v Pešti a neskôr vo Viedni, kde sa zosobášila a odkiaľ sa po skončení prvej svetovej vojny a po manželovej smrti vrátila k jeho rodine do Zastávky na Morave. V roku 1945 sa presťahovala do Svitáv.
V pokročilom veku napísala Spomienky chudobného dievčaťa, ktoré po redakčnej úprave vyšli v roku 1967 vo vydavateľstve Mladé letá pod názvom Osudná karta.
xPavla Cebocli má na Slovensku 0 ulíc a námestí.