Pavel Zeleňák (∗ 8. december 1916, Oroska – † 10. február 1973, Piešťany) bol slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny. Ešte pred vojnou slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve. Jedenkrát bol nasadený v bojoch na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Oficiálne mu ako príslušníkovi Slovenských vzdušných zbraní bolo priznaných 12 zostrelov nepriateľských lietadiel. Zúčastnil sa aj veľkej leteckej bitky nad juhozápadným Slovenskom dňa 26. júna 1944 proti americkým vzdušným silám. Prenasledovaný stíhačkami P-38 Lightning musel núdzovo pristáť medzi obcami Horná Streda nad Váhom a Brunovce, pričom si zlomil chrbticu. Po vojne opäť slúžil v česko-slovenskom vojenskom letectve, ale kvôli následkom vojnového zranenia nemohol od roku 1948 viacej lietať a pôsobil už len v neletových funkciách. V roku 1958 ho v rámci čistiek prepustili z armády. Vzhľadom na svoj zdravotný stav si nemohol nájsť adekvátne zamestnanie, a tak odišiel do predčasného dôchodku. Zomrel v roku 1973 v Piešťanoch.
Životopis Vzdelanie a predvojnová služba Narodil sa 8. decembra 1916 v obci Oroska (dnes Pohronský Ruskov v okrese Levice). Po vyučení na vyššej priemyslovej škole ho jeho záujem o letectvo priviedol 1. októbra 1935 do Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove, ktorá vychovávala budúcich poddôstojníkov česko-slovenského vojenského letectva. Ukončil ju 31. marca 1937. Následne ho povýšili na slobodníka a ako ďalejslúžiaci poddôstojník nastúpil v Prahe-Kbeloch k Leteckému pluku 1 „T. G. Masaryka“, konkrétne od 4. mája k jeho letke 4 a neskôr od 30. júla 1938 k letke 1. Obidve letky boli vyzbrojené dvojmiestnymi pozorovacími dvojplošníkmi Letov Š.328. Začiatkom roka 1938 sa s celým plukom premiestnil do Hradca Králové. V období mobilizácie pôsobila letka 1 na mobilizačnom letisku Bohdaneč so zámennými a pracovnými letiskami Dobřenice a Josefov. V decembri ho povýšili na desiatnika.Rajlich 2006, s. 122 – 123.
Služba u Slovenských vzdušných zbraní Ako vojaka slovenskej národnosti ho po vzniku Slovenského štátu premiestnili na Slovensko a 19. marca 1939 nastúpil k letke 64 v Piešťanoch, ktorá mala vo výzbroji dvojmiestne dvojplošníky Letov Š.328, Š.128, Aero A.100 a Ab.101. V novembri bol povýšený na čatára. Po absolvovaní stíhacieho výcviku, v ktorom bol od 26. augusta 1940 do 31. januára 1941 v Trenčianskych Biskupiciach, ho 1. februára 1941 pridelili k letke 11 do Piešťan, vyzbrojenej stíhacími dvojplošníkmi Avia B.534. Medzitým ho v októbri 1940 povýšili na čatníka. Nasledovalo preškolenie na stíhačky Messerschmitt Bf 109 u 5. (slovenskej) letky Stíhacej skupiny Drontheim. Školenie prebiehalo od 25. februára do 6. júla 1942 na letisku Karup-Grøve v Dánsku. Po absolvovaní kurzu sa vrátil do Piešťan, kde ho pridelili k letke 13. V júli 1942 bol tiež povýšený na rotníka.Rajlich 2006, s. 124.
S pozemným sledom prvej frontovej garnitúry letky 13 odišiel 14. októbra na východný front. V bojoch nad Kubáňou a Azovským morom mu bolo priznaných 12 zostrelov nepriateľských lietadiel. Trikrát sa mu podarilo zostreliť dvoch protivníkov v jednej akcii. Ako skúsený pilot mal aj dosť šťastia, pretože ani raz nebol zostrelený. Lietal na Messerschmittoch Bf 109E, F a G, na ktorých vykonal celkovo 158 bojových letov. Za svoje výkony získal viaceré slovenské, nemecké a rumunské vyznamenanie. Povýšili ho na zástavníka letectva. Dňa 17. júla 1943 sa vrátil na Slovensko.
x