Otto Šimko (* 1. jún 1924, Topoľčany – † 10. február 2026) bol slovenský účastník SNP, svedok holokaustu a neskôr právnik a redaktor.
Narodil sa 1. júna 1924 v Topoľčanoch v rodine Artúra a Ireny Šimkových, jeho otec bol uznávaný židovský advokát, neskôr sudca. Väčšinu svojho detstva prežil v Nitre. Bol členom Hašomer Hacair, židovských skautov s veľmi silnou ľavicovou až komunistickou orientáciou.
Počas druhej svetovej vojny a Slovenského štátu sa prvýkrát s antisemitizmom stretol v škole, kedy ho presadili na iný koniec triedy. Po prijatí Židovského kódexu si po Šimka prišla do ich bytu v Nitre polícia, aby ho deportovali, no ten sa v tej dobe v byte nezdržiaval nezdržiaval, pretože pracoval pri kopaní kanála v Svätom Jure ako zaradenec židovského pracovného strediska. Jeho otec skončil vo väzení v Ilave, pretože bol sociálny demokrat. V roku 1942 bola celá Ottova rodina transportovaná do tábora v Žiline, odkiaľ mali putovať do koncentračného tábora, no vďaka falošným krstným listom, ktoré im vybavil Ottov strýc, sa mu vyhli a boli presunutí do pracovného tábora vo Vyhniach. V tábore boli desať mesiacov až kým nedostali rezortnú výnimku, ktorú im udelil vtedajší minister spravodlivosti Gejza Fritz. Usadili sa v Liptovskom Mikuláši kde Šimko pracoval ako knihviazač.
xOtto Šimko má na Slovensku 0 ulíc a námestí.