Mojmír I. (narodil sa okolo roku 800 – zomrel 846?) bol cca od 830 moravské, od roku 833 veľkomoravské knieža. Okolo roku 833 vyhnal nitrianske knieža Pribinu a spojením oboch kniežatstiev vznikol nový štátny útvar Veľká Morava.
S pôsobením Mojmíra I. je spojený významný úsek dejín Slovenska z 9. storočia.
Moravskému kniežaťu Mojmírovi náleží zásluha za zjednotenie moravsko-slovenských kmeňov vo vyšší útvar, opierajúci sa o Moravu a Dunaj a uznávajúci zvrchovanosť Franskej ríše, bez hlbšieho záujmu o to, čo sa práve dialo v západnom susedstve. Mojmíra možno pokladať za tvorcu druhej slovanskej ríše, ktorú byzantský cisár Konštantín Porfirogennetos, neskoršie nazval Veľkou Moravou. Táto ríša sa skladala z územia dnešného Slovenska (išlo zväčša o južné kraje, pod úpätím Západných Karpát) a z povodia Moravy.
Na rozhraní germánsko-slovanského sveta Mojmír obratne uskutočňoval svoje zjednocovateľské zámery. Dovolil, aby sa z nemeckého prostredia šírila kresťanská kultúra. (Kresťanské náboženstvo sa pravdepodobne u nižších vrstiev obyvateľstva, pre nedostatok slovensky hovoriacich kňazov, stretávalo s ťažkosťami, a preto aj s neúspechom.) Z fuldských letopisov o Mojmírovi vieme, že ho roku 846 nemecký kráľ Ľudovít II. Nemec zosadil, keď predtým mnohé poplatné slovanské kmene, medzi nimi najmä Česi (roku 845), boli pokorené a prinútené prijať kresťanstvo. Mojmír musel ustúpiť najskôr preto, že sa pokúsil oslobodiť svoje panstvo čo najviac od vplyvu Východofranskej ríše, ale aj preto, že niektoré kmene, podriadené jeho moci, neboli spokojné s jeho politikou. Ľudovítovi Nemcovi išlo pritom o to, aby východná časť jeho štátu bola stabilizovaná (pričom sa zdá, že to bola príčina Mojmírovej smrti), ktorého nahradil jeho synovec Rastislav v súvislosti s výpravou, ktorú roku 846 podnikol proti Moravanom a ktorá mala uskutočniť pokorenie nespokojných moravsko-slovenských kmeňov.
x