Divízny generál Mikuláš Markus (∗ 27. jún 1897, Málinec – † 31. január 1967, Ružomberok) bol vojak, dôstojník armády Slovenskej republiky 1939-1945, česko-slovenský dôstojník a generál. V roku 1944 sa ako veliteľ 1. divízie Východoslovenskej armády zapojil do protifašistického odboja. Počas Slovenského národného povstania velil 4. taktickej skupine. 2. svetovú vojnu končil ako veliteľ 4. česko-slovenskej brigády 1. česko-slovenského armádneho zboru.
Mladosť Ľudovú školu navštevoval v rodnom Málinci. V 1907 – 1916 študoval vo Vyššej štátnej reálke s vyučovacím jazykom maďarským v Kremnici
V rakúsku-uhorskej armáde V októbri 1915 bol odvedený do armády a 15. októbra bol ako jednoročný dobrovoľník prezentovaný v 5. náhradnej rote 29. poľného jágerského práporu v Lučenci, kde bol odoslaný do Školy dôstojníkov v zálohe. V júli 1916 bol ako veliteľ čaty odoslaný na ruský front, v septembri 1917 bol ťažko ranený a až do 13. júna 1918 bol v nemocničnom ošetrení. V júni 1918 ako veliteľ útočnej roty odoslaný na taliansky front, kde zotrval do októbra 1918.
Po skončení vojny demobilizoval, s úmyslom študovať na Vysokej škole lesníckej v Banskej Štiavnici, ale finančné pomery mu to nedovolili.
x