Mikuláš Dohnány (alebo Dohnáni) z Dohnian (staršie: Mikuláš Dohnányi, pseudonym: Mikuláš z Považia; latinsko-maďarská podoba prídomku: de Dohnány; * 28. november 1824, Ovčiarsko – † 2. jún 1852, Trnava) bol slovenský básnik, redaktor, polyglot, historik, účastník dobrovoľníckych výprav, štúrovec.
Jeho otec bol Jozef Dohnány z Dohnian a matka Kristína, rod. Budaiová.
Pochádzal zo zemianskej rodiny a vzdelanie získaval v Trenčíne, Győri, na bratislavskom lýceu a v Levoči. V roku 1846 pôsobil ako vychovávateľ v Bytči, v roku 1847 žil v Ovčiarsku, v rokoch 1847 – 1848 bol vychovávateľom v Levoči a súčasne i správcom Jednoty mládeže Slovenska a v rokoch 1851 – 1852 bol redaktorom časopisu Slovenské pohľady v Skalici a Trnave.
Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky a v týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj krátky život.
Zapojil sa do slovenského povstania, ktoré napokon sám historicky spracoval knihou História povstania slovenského z roku 1848, o ktorej Dalimír Hajko píše ako dôkaze túžby objektívne reflektovať vlasť a identifikovať udalosti, ktoré určovali jej tvár a ktorých bol sám Dohnány, rýchlo strácajúci nádej, bezprostredným svedkom.
Príčinou Dohnányho skorého odchodu bola duševná choroba, ktorú Jozef Miloslav Hurban opisuje nasledovne:
„V plnej rade — na údiv všetkých prítomných — začal hovoriť o hviezdach so zjavnými dôkazmi pomätenosti. Pán mestský kapitán, pozorujúc to, vstal a vyviedol chorého do susednej paloty, kde ho chcel priviesť k pamäti. Na jeho slová sa nebohý skutočne aj spamätal a pobral sa prudkým krokom domov.
xMikuláš Dohnány má na Slovensku 4 ulíc a námestí.