Michal Filip (* 7. január 1915, Stará Pazova, Rakúsko-Uhorsko – † 26. máj 1989, Stará Pazova, Juhoslávia) bol slovenský a srbský jazykovedec, filológ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg, jeden zo zakladateľov vojvodinských slovakistických štúdií. Považuje sa za nestora vojvodinskej slovakistiky, keďže bol učiteľ mnohých príslušníkov staršej generácie intelektuálov slovenskej komunity vo Vojvodine, v Srbsku. Často, najmä na začiatku svojej kariéry, keď bolo v tomto prostredí málo vzdelaných a bádateľsky zameraných slovakistov, bol otvorenou encyklopédiou, spoľahlivou bibliografiou, živou knihou.
Životopis
Slovenskú základnú školu vychodil v rodisku, a potom v rokoch 1928 – 1936 študoval na Slovenskom gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Od roku 1937 študoval slavistiku v rámci študijného programu srbochorvátčina so staroslovienčinou na Filozofickej fakulte Belehradskej univerzity, kde promoval roku 1941. Kvôli vynikajúcim výsledkom dosiahnutým počas štúdií, hneď po promovaní mu bolo ponúknuté pracovné miesto na fakulte. Michal Filip tú ponuku odmietol, lebo sa chcel venovať pedagogickej práci medzi vojvodinskými Slovákmi. Tak sa z neho stal učiteľ celých generácií slovenskej inteligencie vo Vojvodine a vyučovanie slovenského jazyka a literatúry sa stalo jeho primárnym profesionálnym, ale aj životným zameraním.
Prvé zamestnanie si našiel v rodisku, na slovenskej základnej škole. Medzičasom, počas druhej svetovej vojny, v dôsledku agresie nacistického Nemecka, územie Juhoslovanského kráľovstva bolo rozdelené, pričom sa Stará Pazova ocitla v Nezávislom štáte Chorvátsko.
x