Michail Illarionovič Kutuzov (16. september 1747, Petrohrad, Rusko – 28. apríla 1813, Bolesławiec, Sliezsko, dnešné Poľsko), celým menom Michail Illarionovič Goleniščev-Kutuzov, najjasnejšie knieža Goleniščev-Kutuzov-Smolenskij (rusky Михаи́л Илларио́нович Голени́щев-Куту́зов, светле́йший князь Голени́щев-Куту́зов-Смоле́нский) bol významný ruský vojvodca z obdobia Napoleonských vojen.
Život Mladosť a vojny proti Osmanskej ríši Narodil sa v ruskom Petrohrade 16. septembra 1747 v rodine generálporučíka a senátora Illariona Matvejeviča Goleniščev-Kutuzova. Od siedmich rokov navštevoval Šľachtickú delostreleckú a inžiniersku akadémiu, kde vyučoval aj jeho otec. Školu dokončil vo februári 1761 v hodnosti inžiniera-práporčíka, na škole zostal ako vyučujúci matematiky.
V roku 1762 mu bolo zverené velenie jednej z rôt granátnického Astrachaňského pluku, ktorému v tej dobe velil talentovaný plukovník Alexander Vasilievič Suvorov. Ako veliteľ menších jednotiek bojoval proti poľským povstalcom. V roku 1770 bol prevelený k 1. armáde generála-poľného maršala Rumjanceva, s ktorým sa zúčastnil viacerých bitiek. Zúčastnil sa štvrtej rusko-tureckej vojny za čo bol povýšený do hodnosti podplukovníka. V júli 1774 bol počas bojov o dedinu Šumy (dnes Kutuzovka) severne od Alušty na Kryme ako veliaci práporu ťažko ranený. Nepriateľská guľka mu prerazila ľavý spánok a vyletela pri pravom oku, na ktoré natrvalo oslepol. Bol vyznamenaný radom sv. Juraja 4. triedy. Po skončení liečenia, ktoré využil aj na vzdelávanie bol poverený vedením jednotiek ľahkého jazdectva a v roku 1777 povýšený do hodnosti plukovníka.
V roku 1785 bol menovaný do funkcie veliteľa ním sformovaného horského streleckého zboru. Pre nasadenie svojej jednotky vypracoval nové taktické spôsoby boja, ktoré popísal v zvlášť vydanej príručke. V roku 1787, po začiatku ďalšej vojny s Tureckom, bránil so svojim zborom hranice pozdĺž Južného Bugu. V lete roku 1788 sa zúčastnil obliehania Očakova, tu bol v auguste 1788 druhýkrát ťažko ranený do hlavy. Tentoraz guľka prerazila tvár a vyšla zátylkom. Kutuzov prežil a v roku 1789 prevzal samostatný zbor s ktorým obsadil Akkerman, bojoval pri Căușeni a viedol útok na mesto Bender.
x