Medzinárodná organizácia práce (ILO, International Labour Organization) je špecializovaná agentúra OSN zaoberajúca sa prácou. Vznikla 28. júna 1919 na parížskej mierovej konferencii ako autonómna organizácia, neskôr pričlenená k Spoločnosti národov.{{chýba citácia}} Jej stanovy nazvané ústava, tvorili XIII. časť Versaillskej zmluvy a boli zahrnuté aj do ostatných mierových zmlúv uzavretých po prvej svetovej vojne. Sídlo má Ženeve vo Švajčiarsku.
Ústava bola v roku 1944 doplnená Filadelfskou deklaráciou, ktorá formulovala všeobecné ciele a zásady činnosti. Menila sa na konferenciách v rokoch 1945, 1946, 1953, 1962 a 1973.
Najvyšším orgánom je generálna konferencia, ktorá sa schádza raz za rok v Ženeve. Každý člen má na nej 4 delegátov: dvaja zastupujú vládu, jeden zamestnancov a jeden zamestnávateľov. Konferencia volí dvojtretinovou väčšinou správnu radu, potvrdzuje rozpočet, schvaľuje dohovory a odporúčania. Správna rada je výkonným orgánom, zložená z 56 členov, z ktorých 14 zastupuje zamestnancov, 14 zamestnávateľov a 28 vlády (z toho 1O miest je rezervovaných pre osoby zastupujúce vlády štátov, ktoré majú hlavnú úlohu v priemysle - tieto štáty určuje správna rada; ostatných 18 miest zaujímajú delegáti, ktorí sú volení každé tri roky na generálnej konferencii).
V roku 1969 organizácia dostala Nobelovu cenu za mier.
x