Luigi Galvani (∗ 9. september 1737, Bologna, Pápežský štát – † 4. december 1798, Bologna, Cisalpinská republika) bol taliansky lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik. Preslávil sa hlavne pokusmi s elektrinou aplikovanou na živočíšne svaly.
Galvani bol priekopníkom moderného pôrodníctva. Ako fyziológ bol prvým, kto skúmal elektrické javy pri pohybe svalov. V roku 1771 (podľa iných r. 1780) objavil, že svaly mŕtvych žiab sa sťahujú, keď ich zasiahne iskra zo zdroja statickej elektriny. Neskôr zistil, že svaly sa sťahujú aj vtedy, keď sa ich dotýka bimetalickým oblúkom. Tento fyziologický jav dostal názov „galvanizmus“. Galvani sa domnieval že objavil zvláštny druh elektriny “živočíšnu elektrinu”, elektrické fluidum, ktoré nervy roznášajú po svaloch, pričom svaly samé túto elektrinu aj generujú. Pre Galvaniho elektrina bola neoddeliteľná od života, od živých tvorov. Alessandro Volta, Galvaniho súčasník a oponent, považoval takýto vitalistický výklad za nesprávny. Vyslovil domnienku, že “živočíšna elektrina” má fyzikálny základ, že jej zdrojom a príčinou je chemická reakcia dvoch kovov. Úsilie dokázať, túto svoju koncepciu priviedlo Voltu neskôr k zostrojeniu prvého elektrického článku – Voltovho stĺpa, ktorý generoval elektrinu prostredníctvom chemickej reakcie. Neskôr Volta nazval Galvaniho menom (druhý význam termínu „galvanizmus“) generovanie jednosmerného prúdu chemickou reakciou. Vďaka tomu sa Galvaniho meno stalo neodmysliteľnou súčasťou "elektrickej spoločnosti"– bez galvanického spojenia a galvanických článkov (batérií) si dnes život ani nevieme predstaviť.
Iné projekty {{projekt}}
{{Autoritné údaje}}
x