Ľudovít Žello (∗ 7. august 1809, Banská Bystrica - † 21. november 1873, Malý Kereš) bol pedagóg, básnik. Pseudonym: Dolnozemský Slovák
Rodina , otec Bohumil Žello , matka Terézia rod. Báderová
Životopis Pochádzal z remeselníckej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v Banskej Bystrici, od 1821 v Budapešti, kde bol pomocníkom → J. Kollára, 1825-1829 študoval na evanjelický lýceu v Bratislave. Od roku 1929 pôsobil ako výpomocný učiteľ, neskôr ako učiteľ od 1834-1873 v slov.-maď.-nem. prostredí v Malom Kereši. Už v čase bratislavských štúdií písal nem. verše a venoval sa prekladaniu z nem. literatúry. Myšlienkovo i formálne nadviazal na národnoobrodeneckú poéziu → J. Kollára. Vydal lyrickú zbierku Básně - verše ospevujúce slávnu minulosť a veľkú budúcnosť Slovenska. V almanachoch Zora, Lipa a v čsp. Orol, Květy, Pešťbudínske vedomosti a i. uverejnil viaceré vlastenecky ladené básne. Okrem básnickej tvorby sa venoval numizmatike, majiteľ cennej numizmatickej zbierky. Roku 1862 vyznamenaný peštianskymi Slovanmi za epos Pád Miliducha strieborným kalichom s rus. a slov. nápismi.
Pamiatky , časť rukopisnej pozostalosti v Literárnom archíve Matice slovenskej
x