Ľudovít Košut alebo Ľudovít Košút (staršie písanie Ľudovít Kossuth; po maďarsky: Kossuth Lajos; šľachtický prídomok Kossuth de Udvard et Kossut; , 19. september 1802, Monok, Uhorsko; † 20. marec 1894, Turín, Taliansko) bol maďarský právnik, politik, bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848-1849. V roku 1849 bol predsedom uhorskej vlády. Medzi Slovákmi bol vnímaný negatívne kvôli svojim názorom a politike zameranej na likvidáciu nemaďarských etník. Príkladom je Košútov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred povstaním, v roku 1847: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia ktorí hovoria iným jazykom, národ v Maďarsku je však jeden!". Pre Uhorsko aj Maďarsko používal zásadne jeden maďarský výraz "Magyar".
Životopis Pôvod Pôvod L. Košuta je jasný avšak niektorí historici, rôzne politické a nacionalistické kruhy mu dávajú protirečivú interpretáciu.
Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku 1479 mal rod Košutovcov modro-červený erb a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z Turčianskej stolice a postavenie šľachticov získali v roku 1263 od kráľa Bela IV, ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodinyVas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "Košut/Košút" (písanie Košut vyplýva z PSP pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes.
Samotný Ľudovít Košut sa narodil v Monoku roku 1802 ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka Juraja Košúta v Turci, ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny Košúty v Turci (dnes súčasť Martina) a neskôr sa usadil v južnom Zemplíne. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. ; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z nemeckej luteránskej rodiny zo Spiša, ktorá sa usadila v Prešove Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.. Podľa oxfordského historika Setona-Watsona Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995 bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v Záturčí, až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa CrankshawaCrankshaw, E.: The fall of the House Habsburg. Londýn, 1963 bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala po maďarsky). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978. Podľa Lendvaia , rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172. Podľa Istvána/Stephena Sisu,Stephen Sisa : The Spirit of Hungary, Lajos Kossuth: Champion of Liberty. Povodne dostupné online , teraz na amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa, pretože tak jeho otec rozprával so sluhami.
x