Ľudo Zelienka (tiež Zeljenka, pseudonymy Ľudovít Radimovský, Ľudo Zelienka-Akela, Ľudo Zelienka-Detvan, Ľudo Zelienka-Hron, Ujo z Detvy a iné) (∗ 5. december 1917, Zvolen – † 8. august 1977, Bratislava) bol slovenský novinár, dramatik, publicista, pedagóg, redaktor, prekladateľ a ľudový rozprávač.
Životopis Narodil sa v robotníckej rodine Ľudovíta Zelienku a jeho manželky Paulíny, rodenej Kankovej. Vzdelanie získaval na reálnom gymnáziu vo Zvolene, na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici, kde aj v roku 1939 maturoval, a neskôr študoval externe v Bratislave etnografiu a v roku 1968 tu aj promoval.
V rokoch 1939 – 1940 pracoval ako učiteľ v Zolnej, v rokoch 1940 – 1944 bol riaditeľom školy v Budči. V roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania, v rokoch 1945 – 1950 bol prednostom oddelenia a neskôr celého odboru na Povereníctve školstva a od roku 1950 až do smrti pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve ako propagačný redaktor a neskôr šéfredaktor oddelenia časopisov. Zomrel v roku 1977 v Bratislave.
Tvorba Prvé literárne diela začal uverejňovať ešte počas stredoškolských štúdií v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier a A-Zet, neskôr prispieval i do periodík Pravda, Práca, Smena, Sloboda, Hlas ľudu, Život a pod. Začal uverejňovaním fejtónov, čŕt a poviedok, no písal tiež rozhlasové hry, menšie rozhlasové dramatické útvary a skeče. Knižne debutoval v roku 1950 divadelnou hrou pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa. Tematicky čerpal z ľudovej slovesnosti i zo súčasnosti, snažil sa vzbudzovať lásku k prírode a zmysel pre povinnosť. V tvorbe pre deti sa venoval písaniu najmä humoristických próz, no tiež veselohier a zbieraniu anekdôt, vtipov a historiek. Je tiež autorom populárnych príručiek a spevníkov, estrádnych, rozhlasových a televíznych scenárov. Vynikol aj ako ochotník a ľudový rozprávač. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z maďarskej a českej literatúry, väčšinou humoristickej.
x