Ľudmila Podjavorinská (vl. menom Ľudmila Riznerová, pseudonymy Božena, Damascena, Ľ. Šeršelínová, Ľ. Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila Ružodolská, Ľudmila Veselohorská, Ľ. Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, Podjavorinský, Sojka, Teta Ľudmila a i.) (* 26. apríl 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod Javorinou – † 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom) bola slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní.
Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Vzdelanie získala v Bzinciach. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko Ľudovít Rizner a miestny evanjelický farár a spisovateľ Ján Pravoslav Leška. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách.
Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet v rokoch 1887 – 1888.
xĽudmila Podjavorinská má na Slovensku 46 ulíc a námestí.