Ľubomír Feldek (∗ 9. október 1936, Žilina) je slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ a manžel spisovateľky Oľgy Feldekovej.
Životopis Pochádza z úradníckej rodiny a vzdelanie získaval v Senici, v Žiline, kde v roku 1954 aj zmaturoval a po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ musel v októbri 1958 odísť v súvislosti s politickou perzekúciou otca a zároveň mu na jeden rok zamedzili možnosť uzavrieť vysokoškolské štúdium štátnou skúškou (namiesto r.1958 ju vykonal až r.1959). V rokoch 1960 - 61 pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. V rokoch 1961 - 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní a v rokoch 1973 - 1986 vedúcim redaktorom oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie a súčasne dramaturgom divadla Nová scéna v Bratislave. V roku 1989 protestoval proti uväzneniu Václava Havla, podpísal politický manifest Několik vět a v novembri sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu. Od roku 1990 bol vedúcim redaktorom kultúrnej prílohy Ahoj, Európa občasníka Verejnosť. V súčasnosti žije v Prahe a Bratislave.
Ocenenia , 1961 – Cena Ivana Krasku za debut Jediný slaný domov , 1976 – Zápis na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena za Modrú knihu rozprávok (Atény) , 1979 – titul Zaslúžilý umelec , 2007 – Puškinova medaila za preklad výberu z tvorby Sergeja Jesenina Neodovzdaná lýra, Moskva , 2007 – Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra za preklady literárnych diel, tvorbu a organizáciu literárneho života
Tvorba Charakteristika tvorby Prvé básne uverejňoval ešte počas štúdií na strednej škole v školskom časopise Mladý priekopník. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou Vítězslava Nezvala. Poéziu píše „pre všetkých päť zmyslov“, stavia ju na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. V jeho poézii dominuje najmä metaforický princíp. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie (Alexandr Blok, Vladimir Majakovskij, Guillaume Apollinaire a i.) a klasických dramatických diel (Sofokles, William Shakespeare). Ďalej prekladal diela takých autorov ako sú: Rabíndranáth Thákur, Karel Jaromír Erben, Ján Kollár, Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Alexander Sergejevič Puškin, Arthur Rimbaud, Vítězslav Nezval, Stefanov, Antonyč, Lautréamont, Maršak, Morgenstern, Hrubín či Julian Tuwim a ďalší.
x