Kondratij Fiodorovič Rylejev (rus. Кондра́тий Фёдорович Рыле́ев) bol ruský básnik, jeden z vedúcich osobností dekabristického povstania. Po neúspechu povstania bol popravený v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade.
Životopis Rylejev bol pôvodom z drobnej, nezámožnej šľachty, musel sa živiť vlastnou prácou, čo neskôr ovplyvnilo jeho politické názory. Absolvoval petrohradskú kadetskú školu, slúžil v armáde počas ťaženia proti Napoleonovi. Z armády odišiel po štyroch rokoch, pretože nesúhlasil s názormi, ktoré presadzoval minister Alexej Andrejevič Arakčejev. Presťahoval sa do Petrohradu, kde v rokoch 1821 − 1824 pracoval ako prísediaci senátu trestného súdu. V roku 1821 vstúpil do spolku Slobodný spolok milovníkov ruskej slovesnosti (Вольное общество любителей словесности, наук и художеств). V rokoch 1823 − 1825 vydával s A. A.Bestuževom almanach Polárna hviezda (Полярная звезда). Od roku 1823 bol členom tajnej revolučnej organizácie Severný spolok, 1825 sa stal členom jej vedenia. 25. júla 1825 bol popravený v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade.
Tvorba Rylejev začal svoju literárnu činnosť vlasteneckými ódami a intímnou lyrikou. Rozruch vyvolala jeho prvá publikovaná báseň Favoritovi (К временщику, 1820). Išlo o invektívu voči Arakčejevovi. Ako vypäto občiansky lyrik sa prejavil v politických ódach a elégiách Videnie (Видение, 1823), Občianska statočnosť (Гражданское мужество, 1823 − 1824) a Občan (Гражданин, 1824 – 1825). Protivládne vyznievali aj imitácie ľudových piesní, napr. Náš cár, nemec ruský (Царь наш - немец русский, 1823). Posledné dva roky pred povstaním písal s úmyslom agitovať radových vojakov petrohradskej posádky.
Hlavným Rylejevovým cieľom však bolo vytvoriť pôvodnú ruskú hrdinskú epiku. Pre ten účel využil dumu, jeden z najfrekventovanejších druhov ukrajinskej ľudovej poézie a v rokoch 1821 − 1823 napísal cyklus básní na historické témy, ktoré vydal pod názvom Dumy (Думы) v roku 1825. Väčšinou vychádzal z Karamzinových Dejín Ríše ruskej. Do stredu pozornosti staval významné historické osobnosti. Politicko-didaktickému zámeru podriaďoval aj kompozíciu, ktorá bola u väčšiny jeho dúm stereotypná. Najprv statický nárys miesta deja, potom dlhší hrdinov monológ, oplývajúci slávnostným vyhlasovaním bojovných hesiel a výzvami, a nakoniec apelatívnym autorským ponaučením. Napísal aj jedinú dokončenú poému Vojnarovskij (Войнаровский, 1825). Tematicky čerpá z ukrajinských dejín.
x