Július Pántik (∗ 15. január 1922, Stredné Plachtince – † 25. august 2002, Bratislava) bol slovenský herec a pedagóg.
Začínal ako ochotnícky herec počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Štiavnici, v rokoch 1940-1944 študoval herectvo na Bratislavskom štátnom konzervatóriu. V rokoch 1947-1951 pedagóg na Štátnom konzervatóriu a v rokoch 1951-1965 pedagóg na VŠMU (1959 docent). Už ako študent začal pôsobiť na scéne činohry SND (1942) a za päťdesiat rokov tu stvárnil viac ako 150 významných divadelných postáv, až do odchodu do dôchodku.
Život Jeho talent sa prejavoval už počas štúdii na gymnáziu, hral ochotnícke divadlo, skladal skeče, na jednej z martinských súťaži si ho všimli umelci Slovenského národného divadla a vnukli mu myšlienku, aby sa stal profesionálnym hercom. V 40-om roku odchádza do Bratislavy, zapisuje sa na želanie rodičov na Právnickú fakultu, ale súčasne aj na dramatické konzervatórium, rodičia doma nechceli mať ,,komedianta”. Pántik opúšťa právnickú fakultu, plne sa venuje, na malú radosť rodičov, štúdiu na konzervatóriu a v roku 1942 podpisuje zmluvu do SND ako elév činohry. Patril do strednej generácie - ,,slnečnej generacie” - v posledných rokoch vojny po oslobodení prišiel takto do činohry SND rad mladých hereckych talentov - Záborský, Huba, Valach, Černická, a na čele Bagar, Borodáč, Borodáčová, Kello, a režiséri Budský a Jamnický.
Pre svoj prvý slovenský povojnový hraný dlhometrážny film Varúj...! ho objavil režisér Martin Frič. Július Pántik bol pedagógom na VŠMU, režíroval v divadle a v televízii a stvárnil významné postavy aj v tv. inscenáciách, filmoch a seriáloch.
xJúlius Pántik má na Slovensku 1 ulíc a námestí.