Julius Fučík (* 23. február 1903, Smíchov, dnes časť Prahy – † 8. september 1943, Berlín, Nemecko) bol český novinár, literárny a divadelný kritik, prekladateľ. Politik Komunistickej strany Československa (KSČ) do ktorej vstúpil v roku 1921; od 1940 v KSČ v ilegalite; v rokoch 1941–1942 bol členom II. ilegálneho ÚV KSČ.
V roku 1926 sa stal členom Devětsilu (umelecký zväz), ktorý sa v roku 1929 transformoval na Ľavú frontu (organizácie českých ľavicovo orientovaných intelektuálov). V období rokov 1928-1938 pôsobil ako šéfredaktor literárneho časopisu Tvorba a od roku 1929 pracoval v Rudém právu. Verejne vystupoval ako politický aktivista a rečník. V roku 1933 bol väznený za prevolávanie komunistických hesiel a keď po prepustení bol v 1933 trestne stíhaný, prvýkrát odišiel do ilegality. Skrýval sa v Prahe, tak že zmenil svoju identitu za postavu starého profesora s bradou a okuliarmi, ktorou sa jeho okolie bavilo. „Ako bolo zvykom v tom čase, hovoril, že sa ukrýva pred políciou, keď jednoducho utekal pred milenkou, ktorá ho omrzela.“ napísal v tejto súvislosti ironicky Ferdinand Peroutka, ktorý bol v tom čase väznený na Pankráci. Postavičku „profesora Horáka“ používal Fučík ako krytie aj počas okupácie.
xJulius Fučík má na Slovensku 57 ulíc a námestí.