Jozef Ščasný (∗ 10. apríl 1813, Borský PeterZáznam o narodení a krste v matrikeT. Lengyelová;I.Mrva Historický kalendár - Slovensko, s. 90. – † 1. december 1889, Bratislava)T. Lengyelová;I.Mrva Historický kalendár - Slovensko, s. 298. bol slovenský rímskokatolícky kňaz, národný pracovník, mecén. Bol stúpencom myšlienky národnokultúrneho zjednotenia a česko-slovenskej spolupráce. Značnú časť svojho osobného majetku venoval na národné, kultúrne alebo náboženské ciele.
Životopis Narodil sa 10. apríla 1813 v Borskom Svätom Petre v rodine notáraŠčasného ulica v mestskej časti Dražovce, s. 18. Ondreja Ščasného a Agnesy rod. Pappovej. .Študoval v Skalici. Pamiatke Jozefa Ščasného, s. 7. Absolvoval strednú školu v Ostrihome a Nitre a katolíckú teológiu na peštianskej univerzite. Roku 1836 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán účinkoval v Drietome, Nitre, Chynoranoch a Uhrovci. Ako farár pôsobil v Dražovciach a Močenku. Do Drážoviec prišiel roku 1847, kde blahodárne pôsobil štyri roky, zakladajúc i spolky triezlivosti. Roku 1850 odišiel do Močenku, kde pôsobil až do roku 1868 vzdal fary, lebo bol znechutený bojmi s maďarónskymi šovinistami V tejto obci zanechal cennú pamiatku — dal vystaviť na vyvýšenom mieste kalváriu. Kratší čas sa zdržiaval v rodných Búroch (Borský Peter), potom žil na penzii v Bratislave až do úmrtia 1. decembra 1889. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.
Pre Jozefa Ščasného mal veľký význam jeho uhrovský pobyt. Tu sa spriatelil s Ľudovítom Štúrom a jeho starším bratom Karolom. Prostredníctvom nich sa zapojil do mladoslovenského hnutia (mal aj slovanské prímeno Borislav) a pracoval v tajnej spoločnosti Vzájomnosť, ktorú založil Skaličan Alexander Boleslavín Vrchovský. Takto sa stal významným reprezentantom katolíckeho duchovenstva v národno-zjednocovacích snahách. Jeho meno nájdeme v podpisovej akcii za povolenie Štúrových novín, zo strany mladých bernolákovcov patril medzi prvých podporovateľov spolku Tatrín(do Tatrína vstúpil v rámci štvrtého zasadnutia 9. augusta 1847) J. Škultéty Národný duch sloveský v Novom Meste a jeho okolí pred prevratom, s. 738. - predobrazu budúcej Matice slovenskej, bol členom jeho výboru i pravopisnej komisie, horlivo propagoval spolky miernosti (napísal o nich články do Slovenských národných novín i Orla tatránskeho).
K významnému postaveniu a autorite medzi slovenskými národovcami mu vo veľkej miere okrem vlastných zásluh prispelo aj dlhoročné priateľstvo s Jánom Hollým, ktorý bol pre národne cítiacu inteligenciu symbolom slovenskosti a všeobecne uznávaná autorita. Po jeho smrti po skončení revolúcie 1848 - 1849, inicioval v slovenskej verejnosti otázku postavenia pomníka a celonárodnej zbierky naň. Jozef Ščasný vydal vlastným nákladom na storočnicu jeho narodenia brožúru Ignáca Kaviaka o Hollého živote a diele. Keď v roku 1863 začala rozvíjať činnosť Matica slovenská, Ščasného meno opäť nachádzame ako člena jej výboru a podporovateľa jej vydavateľského úsilia.
xJozef Ščasný má na Slovensku 0 ulíc a námestí.