Jozef Grešák (∗ 30. december 1907, Bardejov – † 17. apríl 1987, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ.
Život Narodil sa v Bardejove. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Kapitule, kde získal základy hudobného vzdelania v centre intelektuálneho diania slovenského katolicizmu. Jeho učiteľom bol Fraňo Dostalík, jediný slovenský žiak Leoša Janáčka. Už ako desaťročný si vedel poradiť s kráľovským nástrojom akým bol organ. Keďže v čase jeho mladosti nebolo v Bardejove vhodné hudobné učilište, Grešák bol odkázaný na samoštúdium. Jozef Grešák sa po pôsobení v rôznych divadlách v Česku v roku 1949 vrátil na Slovensko. Bol učiteľom hudobnej a výtvarnej výchovy na gymnáziu v Bardejove a korepetítorom Ukrajinského súboru piesní a tancov. Od roku 1957 bol tajomníkom pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. Skladateľ Jozef Grešák v kontexte slovenskej a európskej hudby je ojedinelým prípadom "proroka", ktorý akoby počúval prírodu a dospel k tomu, čo "objavili" iný. Našiel to, čo v európskej hudbe až do jeho čias žilo, vyvíjalo sa a niekam smerovalo. Dôkazom sú predovšetkým jeho diela, ktoré zaznievajú na koncertných pódiách a často sa o nich viedli a vedú rôznorodé diskusie. Dokázal pevnou vôľou zdolať množstvo prekážok, neprajností a neuznání a aj napriek tomu dokázal opodstatnenosť svojej kompozičnej cesty. Originálnosťou hudobnej reči sa vymyká umeleckým cestám ostatných predstaviteľov súčasnej hudby.
Tvorba Už vo veku šestnásť rokov napísal Grešák Komornú symfóniu a o tri roky dokončil prvú operu Zlatulienka, ktorá sa nezachovala. Chcel pokračovať v štúdiu skladby v Prahe, ale u Vítězslava Nováka sa mu to nepodarilo. Ostal samoukom a tvorbe sa venoval vtedy, keď cítil dostatok síl a motiváciu. Bratislavské akademické autority i domáce operné scény odmietli aj Grešákove vrcholné dielo – operu Neprebudený, pretože jeho hudobný jazyk bol pre nich nepochopiteľne originálny. Je aj autorom opery S Rozárkou a Zuzanka Hraškovie. Operné námety pochádzajú predovšetkým z diel slovenskej klasiky.
Jozef Grešák patrí dnes k významným slovenským hudobným skladateľom 20. storočia. Aj keď pomerne dlho hľadal miesto v slovenskej hudbe, vytvorenými dielami sa pevne do jej radov vtesnal, pričom si jeho tvorba zachovala originálne rysy východoslovenského autora {{bez citácie}}. Výraznou zásluhou prvého šéfdirigenta Bystríka Režuchu je tu dodnes živé dielo Jozefa Grešáka, ktorý viacero diel venoval práve Štátnej filharmónii Košice (Améby, Koncertná symfonietta, Zuzanka Hraškovie, Vokálna symfónia).
xJozef Grešák má na Slovensku 1 ulíc a námestí.