John Clarke (* 10. február 1942, Cambridge, Spojené kráľovstvo) je britský fyzik a emeritný profesor na University of California, Berkeley.
V roku 2025 získal spolu s Johnom M. Martinisom a Michelom Devoretom Nobelovu cenu za fyziku za „objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantovánia energie v elektrickom obvode“.
Životopis
Narodil sa Cambridgi, kde absolvoval základnú a strednú školu. Navštevoval University of Cambridge, kde v roku 1964 získal titul Bachelor of Arts v obore fyzika a o štyri roky neskôr titul Master of Arts a Ph.D. vo fyzike. Počas svojej doktorandskej práce vyvinul veľmi citlivý voltmeter. Niekoľkokrát vyhlásil, že jeho prácu ovplyvnil Brian David Josephson, ktorý v roku 1962 predpovedal Josephsonov jav.
Po dokončení doktorátu získal postdoktorandské výskumné miesto na University of California v Berkeley a následne pracoval na univerzite ako odborný asistent (1969), docent (1971) a profesor fyziky (1973 až 2010).
Výskum
Svoj výskum zameriava na supravodivosť a supravodivú elektroniku, najmä na vývoj a aplikáciu supravodivých kvantových interferenčných zariadení (SQUID), čo sú ultracitlivé detektory magnetického toku.
V roku1985 spolu so svojim študentom Johnom M. Martinisom a vtedajším postdoktoranským výskumníkom Michelom Devoretom demonštroval kvantové správanie Josephsonovho prechodu.
x