Ján Zdražil (∗ 14. november 1913, Rychlov – † 21. marec 1990, Banská Bystrica) bol spisovateľ, redaktor, politický pracovník, hospodársky pracovník. Pseudonym: Z. Janko
Rodina , otec Bartolomej Zdražil , matka Viktória rod. Navrátilová
Životopis Študoval na Lesníckej technickej škole v Banskej Štiavnici, na Štátnej priemyselnej škole celulózy a papiera v Ružomberku, na Inštitúte riadenia v Prahe. Pôvodne pracoval ako polygrafický pracovník, postupne majster, vedúci výroby a riaditeľ Harmaneckej papierne v Harmanci (1943 - 1951 mimo obdobia účasti na SNP a väznenia 1944 - 1945). Bol riaditeľom Hlavný správy a námestník povereníka, na Poverenictve lesov a drevárskeho priemyslu v Bratislave. Pracoval tiež ako riaditeľ Celulózy v Žiline, v Ružomberku, od 1969 odborový riaditeľ, námestník gen. riaditeľa, od 1978 redaktor Slovcepy v Banskej Bystrici. Ján Zdražil bol účastník protifašistického odboja a SNP, člen partizánskej brigády Žilina, zostavenej z evakuovaných spolupracovníkov z Banskej Bystrice. Väznený v Koncentračný tábor Mauthausene a v Gusene. Redaktor povstaleckého časopisu Útok. Autor poviedok, spomienok a cestopisných riportov, celovečerných estrádnych politicky zameraných pásiem, televíznych scenárov. Spolupracoval na jubilejných pamätniciach slovenských podnikov papierenského priemyslu. Knižne vydal zbierku čŕt s autobiografickými prvkami. Prispieval do rôznych novín, okrem iného do denníka Smer (1958 - 1981). V rokoch 1978 - 1984 predsedal Okresnej mierovej rade v Banskej Bystrici.
Ocenenie , Roku 1945 vyznamenaný Radom SNP I.triedy, vojenskými vyznameniami Za odvahu, Za zásluhy, , Roku 1974 mu udelili 2. cenu Slovenského literárneho fondu
xJán Zdražil má na Slovensku 0 ulíc a námestí.