Ján Vasilko (∗ 1. november 1979, Humenné) je slovenský maliar, predstaviteľ mladej generácie, ktorá nastúpila na scénu po roku 2000 a rýchlo sa etablovala na domácej aj medzinárodnej scéne. Žije a tvorí v Košiciach.
Životopis V rokoch 1994 - 98 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach (odbor grafika). Nasledovalo štúdium na novozaloženej Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení TU v Košiciach (1999 - 2005), v Ateliéri súčasného obrazu u doc. Adama Szentpéteryho a prof. Rudolfa Sikoru. Počas štúdií absolvoval štipendijné pobyty na VŠVU v Bratislave (2003) a AVU Praha (2004). V roku 2003 spolu s Petrom Králikom založili recesistickú Stranu železných ako apolitickú skupinu, ktorá bojuje za ochranu práv a slobôd strojov a poľnohospodárskych mechanizmov. Realizoval niekoľko zahraničných rezidenčných pobytov (2005 – ISCP Studios, New York; 2009 – Strabag Art Studios, Wien; 2009 – FKSE Studios, Budapešť). V krátkom čase získal si uznanie a ocenenia za svoju tvorbu (je víťazom Ceny Oskara Čepana pre mladého výtvarníka roka – 2005, či víťazom Strabag Artaward International vo Viedni – 2009). Žije a tvorí v Košiciach, kde aj pedagogicky pôsobí v Ateliéri súčasného obrazu FU TU Košice (v pozícii odborný asistent).
Ocenenia , 2012 – 2. miesto VÚB maľba , 2010 – Finalista ceny NG 333 a skupiny ČEZ, Národní galerie Praha , 2009 – Cena Strabag Artaward International, Viedeň , 2008 – Cena za 2. miesto súťaže: VÚB banka Maľba 2008 , 2005 – Cena Oskara Čepána (mladý výtvarník roka), Bratislava
Tvorba Ján Vasilko po ukončení košických štúdií od roku 2003 uprednostňuje jednoduché štylizované formy, reduktívnu reč čistých plôch a elementárnych tvarov. Vytvára vlastnú reč geometrie na rozhraní abstrakcie a figuratívnosti. Je predstaviteľom post-geometrickej abstrakcie, projektantom jej obrazovej architektúry. Na jednej strane projektuje vlastné imaginárne stavby – obrazy stredovekých teplárskych hradov, športovísk, corbusierovských víl (vplyv gotickej tabuľovej maľby, ruského konštruktivizmu, Chiricovskej metafyzickej maľby, dadaistických strojov Picabiu a utopických vízií spoločnosti všeobecne). Na strane druhej prináša v plytkom obrazovom priestore podivné stretnutia duchampovských predmetov, kombajnov, pluhov, hokejky, kríža, motorovej píly a bagrovej lyžice. Vznikajú hybridné železné totemy a hrdzaví hrdinovia na oslavu a obranu krásy mašinistickej estetiky. Na formovaní tohto slovníka malo podstatný vplyv osobné a rodinné zázemie autora (JRD, žatvy na Zemplíne, dedo mechanik-traktorista, očarenie hutníckym kombinátom VSŽ a košickým hokejom, členstvo v skupine Strana železných, školenie u doc. Adama Szentpéteryho a pod.).
xJán Vasilko má na Slovensku 0 ulíc a námestí.