Ján Nepomuk Herkeľ (* 22. január 1786, Vavrečka, Slovensko – † pred 1853) bol slovenský národovec, advokát a spisovateľ.
Bol absolvent filozofického a právnického kurzu v Pešti, kde pôsobil po roku 1830 ako advokát. Patril do kruhu slovenských národovcov v Pešti, sústredených okolo Martina Hamuljaka. V roku 1827, keď v Lajoškomáre vrchnosť nariadila palicovať miestnych obyvateľov – Slovákov pre prejavy slovenského národného cítenia, Herkeľ zostavil žiadosť týchto občanov adresovanú Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rade, v ktorej odsudzoval protiprávny postup sudcov, ale aj všetky maďarizačné akcie.
V roku 1826 vydal v Budíne dielo Elementa universalis linguae Slavicae (Základy všeobecného slovanského jazyka), v ktorom propagoval potrebu vytvorenia jednotného všeslovanského jazyka. K filologickej problematike sa vrátil roku 1836 v almanachu Zora vydanom Martinom Hamuljakom, v ktorom v článku Premena sa pokúsil vytvoriť osobitný slovenský spisovný jazyk, odchylný od Bernolákovej jazykovej normy.
Z toho istého roku pochádza asi aj Herkeľov vlastnoručný latinský koncept žiadostí o povolenie tzv. Novín slavianských, ktorých vydavateľom a redaktorom mal byť on sám.
Ján Nepomuk Herkeľ má na Slovensku 0 ulíc a námestí.