Ján Matej Korabinský, historická forma mena bola Johann Mathias Korabinszky (∗ 23. február 1740, Prešov - † 23. jún 1811, Bratislava), bol kartografom, pedagógom, lexikografom, redaktorom a novinárom, autorom praktických príručiek a štatistík. Korabinský patril k najuniverzálnejším osobnostiam svojej doby. Radí sa k príslušníkom osvietenstva.
Život Jeho otcom bol Ján Korabinský, matkou Zuzana Thomasová. Vyrastal v chudobnom, avšak kultúrne bohatom prostredí vzdelanej učiteľskej rodiny, ktorá má svoje miesto v prešovských dejinách umenia a hudby v 18. storočí. Otec kultúrne pôsobil v okruhu prešovského evanjelického kolégia. Vo svojej rodine získal Korabinský všeobecné vzdelanie. Svoju všestrannosť potvrdil aj počas ďalších štúdii, kde získal rôznorodé druhy vzdelania (hudobné, gramatické, rétorické, pedagogické, teologické, filozofické, historické a napokon i prírodovedecké). Vzdelanie nadobúdal postupne na kolégiu v Prešove, odtiaľ odišiel v roku 1756 už ako sirota do Bratislavy. Tu študoval na evanjelickom gymnáziu, ktoré sa v roku 1811 premenovalo na lýceum. Svoje hudobné nadanie využíval na chóre a okrem toho vyučoval aj niektorých žiakov. Tak získal prostriedky na štúdium na evanjelickom lýceu. Po ukončení gramatickej školy a rétoriky sa stal adjunktom profesora šiestej triedy a ako devätnásťročný v roku 1759 jeho nástupcom. Túto funkciu zastával desať rokov. V roku 1763 založil v dome Johanna Bauera súkromnú dievčenskú školu, ktorú spravoval v duchu pedagogických spisov najlepších nemeckých pedagógov, ako boli Frank, Campe, Salzmann či Johann Bernhard Basedow. Túto školu mali možnosť navštevovať deti z meštianskych a šľachtických rodín, ktorým sa naskytla výborná príležitosť vzdelávať sa v troch jazykoch – maďarskom, slovenskom a francúzskom. Tento ústav vydržal iba sedem rokov (zanikol v roku 1768), hlavne pre nepriazenň vplyvných mešťanov. Sám Korabinský dokázal vyučovať denne i štrnásť hodín. Nechcel sa vzdať výchovy detí, a preto založil chlapčenský konvikt (výchovný ústav so spoločným stravovaním a bývaním). Ale verejnosti sa ani táto aktivita nepozdávala, a tak tento ústav vydržal iba do roku 1769. Po tomto neúspechu sa rozhodol pre cestu do Nemecka, kde chcel pôvodne navštíviť svojho strýka. Chcel zároveň bližšie spoznať slávny nemecký výchovno-vzdelávací systém. Popritom si všímal aj také veci ako fabriky, sirotince, ústavy pre chorých. Okrem toho zhromažďoval publikácie o rôznych inštitúciách, robil si rôzne náčrty a mapy. Práve tu v sebe objavil záujem o geografiu. V Nemecku sa rozhodol prijať pozvanie svojho krajana zo Spišskej Novej Vsi Gottfrieda Schwarza, ktorý pôsobil na univerzite v meste Rinteln. Korabinský prijal jeho ponukou, aby si v Rintelne rozšíril vzdelanie. Korabinský tu študoval v rokoch 1770 – 1772 teológiu, filozofiu, históriu, ale aj prírodné vedy.
Po dvoch rokoch strávených v Nemecku sa vrátil naspäť do Bratislavy. Pôvodne sa chcel vrátiť len po peniaze, ktoré si našetril počas štúdia na lýceu a mal ich uložené u príbuzného. Lenže ten medzičasom prišiel o majetok, a tak musel Korabinský ostať v Bratislave, kde prijal miesto vychovávateľa v rodine Vörösovcov. V roku 1772 sa stal vychovávateľom u vydavateľa a kníhkupca Jána Michala Landerera. Jeho bratislavské vydavateľstvo bolo v tom čase najvýznamnejšie v celom Uhorsku. Korabinský tu začal postupne pracovať.
V roku 1773 Korabinský prevzal po K. Windischovi redigovanie novín Pressburger Zeitung. Tie vydával Landerer dvakrát týždenne na štyroch alebo šiestich stranách oktávového formátu. Korabinský ich redigoval až do roku 1784. Korabinský sa v novinách snažil prispôsobiť čo najviac potrebám širokých más meštianstva. Jeho noviny pôsobili revolučne so svojimi správami o západoeurópskych pomeroch. Pod Korabinského vedením noviny Pressburger Zeitung kritizovali spoločenské i sociálne pomery a rozširovali slobodnejšie politické názory, niekedy aj bez toho, aby to bolo autorovým zámerom. Prechodne redigoval aj noviny Pressburgisches Wochenblatt, do ktorého aj prispieval.
x