Ján Maliarik (∗ 8. november 1869, Myjava – † 14. júl 1946, Brno) bol slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, humanista, filozof, mystik, teozof a orientalista, kultúrny a náboženský publicista.
Život Narodil sa vo veľmi chudobnej rodine. V ôsmich rokoch sa stal polosirotou a spolu s matkou sa len ťažko prebíjali životom, pričom často trpeli hladom a núdzou. Nadobudnúť vzdelanie sa mu podarilo vďaka jeho nadaniu. Základnú školu navštevoval v Holíči, na gymnáziu študoval v Skalici a na evanjelickom lýceu v Bratislave. Ďalej absolvoval v rámci prípravy na kňazstvo učiteľský ústav v Šoproni a Evanjelickú teologickú akadémiu v Bratislave a v Prešove. Pôsobil ako farár v Nemcovciach a predovšetkým v rokoch 1901 - 1915 vo Veľkých Levároch. Okrem obetavej pastoračnej a vzdelávacej a výchovnej činnosti usilovne študoval po nociach hlavné svetové náboženské a filozofické systémy. Ovládal latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, nemčinu, maďarčinu, a samoštúdiom si osvojil tiež angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, esperanto a sanskrt. Ako hlavný cieľ si v tejto dobe vytyčuje prebádať, preskúmať a zharmonizovať všetky väčšie svetové náboženstvá. Od začiatku sa stal medzi farníkmi obľúbeným a uznávaným. Snažil sa medzi nimi prebudiť túžbu po vzdelaní a morálnom zušľachtení. Mimoriadne mu záležalo na výchove detí. Na pozvanie prednášal v rôznych nábožensky orientovaných spoločnostiach a venoval sa tiež písaniu spisov. Na rozdiel od väčšiny slovenských intelektuálov začiatku 20. storočia si neidealizoval slovenský vidiecky ľud a zanechal vo svojich listoch a poznámkach svoj kritický pohľad na jeho morálny stav (alkoholizmus, primitivizmus, sexuálna neviazanosť, „tupý materializmus“).
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa snaží „apelovať“ na svedomie národov a politikov, aby zastavili vojnové akcie. Písal listy vtedajším hlavám štátov, viacerým politikom a úradom, navštevoval konzuláty bojujúcich strán a rozširoval svoje brožúry o svetovom mieri. Apeloval na nich v mene ľudskosti a kresťanstva, aby s vojnou prestali. Aj vďaka tomu sa stal nepohodlným a cirkevné úrady ho prinútili požiadať o predčasné penzionovanie. 13. júna 1915 bol na základe svojich aktivít voči vojnovým udalostiam označený za duševne chorého. Počas prestávky Wagnerovej opery Valkýra v Národnom divadle v Prahe vystúpil cez prestávku na pódium a predniesol proklamáciu, v ktorej vyzval štáty a ich predstaviteľov na zastavenie všetkých vojenských akcií a nezmyselného vraždenia. Za svoje národno-pacifistické názory bol obžalovaný z veľzrady Rakúsko-Uhorska, odsúdený a väznený v Prahe. Bol priamo odvedený z divadla, zatknutý a prevezený do vojenského väzenia, kde ho čakal vojenský súd a trest smrti za vlastizradu. Unikol však tomuto osudu a v polovičke mája 1916 bol poslaný na pražskú psychiatrickú kliniku na Kateřinkách, kde strávi dva roky, pričom nemal ďaleko k duševnému zrúteniu. Po podmienečnom prepustení sa vrátil do Veľkých Levár, no kňazom mu už nedovolili byť. Desať dní po príchode mu zomrela matka; po jej smrti ochorel a mesiac bol pripútaný na lôžko. V medzivojnovom období Maliarik neutícha vo svojich snahách po mierovej obrode a píše množstvo spisov o politike, filozofii a náboženstve. Dokázal si dokonca vytvoriť malý okruh priaznivcov. Bol taktiež veľkým propagátorom česko-poľsko-slovenského zblíženia.
Keď sa začínalo schyľovať k druhej svetovej vojne, zosilnil svoju snahu odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Napísal listy britskému ministerskému predsedovi Ramsayovi MacDonaldovi, Mussolinimu, Hitlerovi, Stalinovi, Tisovi, indickému vládcovi Mahendra Pratapovi, Mahátmá Gándhímu a pápežovi Piusovi XII. Maliarik sa dožil konca druhej svetovej vojny. Zomrel v brnianskej fakultnej nemocnici vo veku 77 rokov. Je pochovaný na veľkolevárskom evanjelickom cintoríne vedľa svojej matky.
xJán Maliarik má na Slovensku 0 ulíc a námestí.