Ján Kupecký (∗ 1666 – † 16. júl 1740) bol uhorský barokový maliar - portrétista českého pôvodu.
Životopis Ján Kupecký sa narodil v Pezinku v roku 1666.SLAVÍK, L.: Jan Kupecký (1666-1740) : mistr barokních portrétů. Rodný dom sa zachoval do dnešných dní. Rodičia pochádzali z mladoboleslavského kraja v Čechách, odkiaľ sa ako príslušníci českobratského vierovyznania odsťahovali v časoch českého náboženského prisťahovalectva na Slovensko. Kupecký mal štyroch súrodencov, troch bratov (Juraja, Františka, Martina) a sestru Máriu. Otec bol tkáčom a očakával od Jána, že ako najstarší preberie remeslo, ale on ako 15-ročný radšej ušiel z domu. Podľa jeho životopisca Johanna Kaspara Füssliho (1706 - 1782) „Musel žobrať, ale zostal vo svojom rozhodnutí neochvejný, až prišiel na zámok grófa Czobora.“FÜESSLI, K. J.: Leben... 1758, s. 17. Na rekonštrukcii holíčskeho zámku práve pracoval maliar Benedikt Claus zo švajčiarskeho Luzernu. Maliara aj grófa mladý chlapec prekvapil, keď „...chytil do ruky uhlík a začal maľovať nádherné ornamenty. Gróf sa ho opýtal, kto je jeho majstrom a mladý Kupecký odpovedal „Ja som to“. To stačilo na odhalenie prirodzeného maliarskeho talentu. Gróf venoval Clausovi 100 toliarov, ktoré mali slúžiť na vzdelanie Kupeckého.“FÜESSLI, K. J.: Leben... 1758, s. 19. Po dokončení prác odišiel Kupecký s Clausom do Viedne. Usilovne pracoval a vo svojom voľnom čase napodobňoval diela Karola Lotha, predstaviteľa barokového realizmu, ktorého veľmi obdivoval. Karol Loth pochádzal z Mníchova, v Benátkach sa dlho a ťažko prebíjal, ale nakoniec sa mu podarilo presadiť a otvoril si tam vlastnú dielňu. Po troch rokoch sa Kupecký rozhodol ukončiť svoje učenie u majstra Clausa a odísť do Benátok. Chcel pracovať v dielni majstra Lotha. Claus mu vystavil odporúčací list pre majstra Liberiho, ale ten sa rozhodol ho neprijať, nakoľko ho považoval za slabého.DVOŘÁK, F.: Kupecký. Bratislava 1955, s. 21. Füessli nešpecifikoval presne, čo mal Liberi na mysli, či myslel na telesnú slabosť Kupeckého alebo na jeho slabosť v úrovni vzdelania. Dôvodom mohol byť teda jeho nízky vek, neovládanie talianskeho jazyka, Kupecký možno i vyzeral neduživo, nakoľko prišiel do Benátok vyhladovaný. Je nutné upozorniť na Kupeckého odvahu, že sa bez prostriedkov a jazykových znalostí nepoddal a rozhodol sa pokračovať vo svojej ceste po rôznych mestách Talianska, až prišiel v roku 1687 do Ríma.
=== Pobyt v Ríme === Kupecký prišiel do Ríma bez prostriedkov, bez odporúčacieho listu, bez znalosti jazyka či iných kontaktov. Spočiatku sa len potuloval Rímom, ktorý sa hemžil množstvom umelcov. V čase jeho príchodu vrcholila čulá stavebná aktivita, stavalo sa mnoho kostolov v barokovom slohu, ale stavali sa aj početné svetské stavby či fontány. Snažil sa získať si prácu, ale nedarilo sa mu. Až v momente, keď sa cítil byť úplne na dne, zasiahla náhoda. Kupecký sa potuloval okolo jednej z jedální v snahe zaobstarať si jedlo. Svojim smútkom a opustenosťou zaujal istého Švajčiara z Zürichu menom Füessli, ktorý tu práve obedoval. Zľutoval sa nad ním, ponúkol mu jedlo a následne sa rozhodol pomôcť mu nájsť si prácu. Na prvý raz neuspel, ale nakoniec zohnal pre Kupeckého prácu u istého majstra. Kupecký pochopil, že sa tu od neho očakáva rýchlosť. Za jeden portrét platili totiž len pol ríšskeho toliara. V jeden deň tak dokázal vyhotoviť až deväť portrétov bývalých pápežov, ktoré mali veľmi slušnú úroveň.FÜESSLI, K. J.: Leben... 1758, s. 20.
Popri práci študoval diela Raffaela a Michelangela, Tiziana, Correggia, a iných. Kupecký si časom našiel priateľov z umeleckých kruhov. Začal dokonca navštevovať akadémiu. Ku šťastiu mu opäť pomohla náhoda. Kupeckého dielo istý obchodník predal s veľkým ziskom princovi Alexandrovi Sobieskemu (syn poľského kráľa Jána III. Sobieskeho). Ten mal záujem priamo sa stretnúť s umelcom, ale obchodník mu to v očakávaní ďalšieho zisku nechcel umožniť. Počas pobytu v Ríme Kupecký ochorel a liečil ho lekár cisárskeho vyslanca, ktorý mu odporučil pobyt vo Frascati. Počas tohto pobytu maľoval mnoho významných osobností, čo mu umožnilo získať finančnú nezávislosť. Kupecký z vďačnosti venoval lekárovi svoje dielo Žobrák s chlapcom, a ten ho daroval veľvyslanectvu. Tam ho uvidel poľský princ Sobieski a požiadal, aby mu bol autor hneď predstavený. Doktor mu ho predstavil ako nemeckého maliara. Kupecký pre neho maľoval dva roky a princ ho štedro za jeho námahu odmeňoval.FÜESSLI, K. J.: Leben... 1758, s. 21 – 23.
x