Ján Juríček (∗ 29. január 1922, Brezová pod Bradlom - † 1. jún 1992, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, autor literatúry faktu, biografista a významný editor.BODACZ, Bohuš. Odišiel Ján Juríček. Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1992, 5(25), p. 2. ISSN 0862-5999. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:4830dd3a-5771-4c2e-b2fd-3cf2967808d5
Životopis Ján (Vlastimil) Juríček pochádzal z rodiny garbiara v Brezovej pod Bradlom. Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Leviciach a v Bratislave, kde aj maturoval. Po maturite v rokoch 1941 - 1946 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovanskú filológiu a dejiny moderných literatúr. Doktorát filozofie (PhDr.) získal v roku 1946.https://absolventi.uniba.sk/sk/ Po vojne pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Bratislave. V rokoch 1948 - 1951 bol referentom vtedajšieho Povereníctva informácií a osvety. Pre nevyhovujúci kádrový profil musel v roku 1951 odísť do robotníckeho povolania v továrni na mlynské stroje v Bratislave. Ako robotník pracoval do roku 1954. Po troch rokoch práce v továrni sa mu podarilo zamestnať ako redaktor vydavateľstva Osveta v Martine. Roku 1956 nastúpil do vydavateľstva Obzor, kde pracoval ako redaktor, editor a organizačný pracovník až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1988.https://www.litcentrum.sk/autor/jan-juricek/vyberova-bibliografia
Dielo Literárne sa začal prejavovať už ako študent. Spočiatku písal poéziu a drobné črty inšpirované vzťahom k rodnému kraju. Uverejňoval ich v študentských časopisoch a novinách. V diplomovej práci sa zaoberal životom a dielom Martina Rázusa. O slovenskej literatúre začal písať už roku 1942. Svoje články uverejňoval v Národných novinách, Novom rode, Národnej obrode, Eláne, v Tvorbe, neskôr v Historickom časopise, Romboide, Literárnom týždenníku, Historickej revue. Vo svojich životopisných knihách o popredných slovenských literárnych či národno-politických dejateľoch Ján Juríček prinášal širší a nestranný pohľad na našich dejateľov, nezaťažený deformáciou výkladu slovenských dejín predstaviteľmi marxisticky orientovanej literárnej histórie na Slovensku. Jeho prvá kniha o M. R. Štefánikovi mohla vyjsť až v roku 1968, roku Pražskej jari. Po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 vtedajší normalizačný režim chcel, aby ľudia na Štefánika definitívne zabudli. Kniha Jána Juríčka o Štefánikovi po krátkom období slávy zažila, a spolu s ňou jej autor, obdobie pádu. Tretie vydanie bolo v roku 1970 zošrotované, pretože bolo v rozpore s oficiálnym výkladom dejín prezentovaných vtedajším komunistickým režimom. Až v roku 1990 sa kniha dožila slávneho návratu a jej autorovi priniesla aspoň na krátky čas života, ktorý mu zostával, úplnú satisfakciu.BÁBIK, Ján. Majster biografickej prózy. Slovenské pohľady 2012 (6), 112-115. Kniha Jána Juríčka M. R. Štefánik znamenala určitý prelom v slovenskej biografickej literatúre. Po tomto úspechu-neúspechu Juríček neochabol a postupne publikoval životopisy Ľudovíta Štúra, Martina Kukučína, Svetozára Hurbana Vajanského, ale aj Leva Nikolajeviča Tolstoja. Tvorba Jána Juríčka, predovšetkým adresovaná mladému čitateľovi, bola v čase socializmu neustále napádaná predstaviteľmi marxisticky orientovanej literárnej histórie na Slovensku.JURIČEK, Ján. Namiesto kritiky nevraživosť. Slovenská literatúra. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990, 37(2), p. 195-197. ISSN 0037-6973. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:07990a9f-7773-4430-853b-f51491d28e12 Jeho dve posledné knižné diela o Martinovi Rázusovi a Milanovi Hodžovi vyšli až po jeho smrti.
Významnou je aj jeho editorská práca pre vydavateľstvo Obzor. Redigoval také publikácie ako Slovensko (6 dielov), Dejiny svetovej literatúry, Súpis pamiatok na Slovensku a Dejiny slovenskej literatúry. Ján Juríček, spolu s Jánom Michálkom je známy aj ako zostavovateľ vlastivedného zborníka Brezová pod Bradlom, ktorý vyšiel v roku 1970. Ján Juríček mal ešte mnoho snov a plánov. Chcel napísať knihu o diplomatovi Dr. Štefanovi Osuskom, veľvyslancovi vo Francúzsku, zaujímala ho postava architekta Dušana Jurkoviča. Žiaľ, neľútostná smrť mu zabránila uskutočniť tieto plány.
xJán Juríček má na Slovensku 0 ulíc a námestí.