Ján Golian (∗ 26. január 1906, Dombóvár, Maďarsko – † pravdepodobne 1945, Flossenbürg, Nemecko) bol slovenský štábny dôstojník, brigádny generál, organizátor a významný predstaviteľ Slovenského národného povstania na strednom Slovensku. Pôvodne dôstojník československej armády. Počas druhej svetovej vojny štábny dôstojník vojnovej slovenskej armády. Aktívne sa zapojil do protinacistického odboja. Ako vplyvný dôstojník štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici okolo seba sústredil protinacisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a pripravoval plán povstania proti Nemecku, ktoré začalo 29. augusta 1944 za nepriaznivých okolností a nedokončených príprav po vstupe nacistických vojsk na slovenské územie zo západu a severu. V októbri 1944 nahradený vo funkcii veliteľa povstaleckej armády gen. R. Viestom. Po porážke povstania spolu s gen. Viestom zajatý nacistami a odvlečený do Nemecka, kde bol pravdepodobne na konci vojny zavraždený.
Život Mladosť a raná kariéra Narodil sa 26. januára 1906 v obci Dombóvár v dnešnom Maďarsku. Jeho rodičia, rodení Slováci pochádzali zo Šurian (otec Rudolf Golian) a Komjatíc (matka Gizela). Rodina sa však onedlho presťahovala do Poľného Kesova, neskôr do Mojmíroviec a nakoniec do Trnovca nad VáhomStanislav, J., Dobríková, M., 1990, Povstaleckí generáli. Ján Golian, Rudolf Viest, Július Nosko. Múzeum SNP, Martin, 1990, 31 s.. Študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, v roku 1927 získal hodnosť poručík delostrelectva. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vojenskej vysokej škole v Prahe. V roku 1937 získal hodnosť kapitán. V Čáslavi sa zoznámil a v Prahe 16. júna 1934 zosobášil s dcérou finančného právnika Jarmilou Peterkovou (1913 – 1995).Český spolok Bratislava (ČSB) občianske združenie Letokruhy
V roku 1938 slúžil v 10. divízii v Banskej Bystrici, kde bol poverený štábnymi funkciami. Medzi rokmi 1939 - 1943 pôsobil ako pracovník Veliteľstva 1. divíznej oblasti v Trenčíne a v rade ďalších funkcií. V Trenčíne sa zapojil do ilegálnej odbojovej práce, pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých príslušníkov Československej armády do zahraničia. Známy pod krycím menom Ley a Gama. V roku 1943 sa stal náčelníkom štábu Rýchlej divízie. Od januára 1944 bol menovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde okolo seba sústredil vplyvnú skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiavajúcich styk s emigrantskou česko-slovenskou vládou v LondýnePlevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 137-138. Na spojenie s Londýnom skupina využívala 3 vysielačky (Vít, Oto a Leo). V hektickom období pred začiatkom SNP sa mu 8. augusta 1944 po 10-ročnom bezdetnom manželstve narodil syn Ivan.
Prípravy na Slovenské národné povstanie Na požiadanie vojenskej odbojovej skupiny vypracoval plán ozbrojeného vystúpenia slovenskej armády, ktorý bol začiatkom roku 1944 zaslaný do Londýna. 23. marca 1944 bol Golian dočasne poverený londýnskym Ministerstvom národnej obrany a E. Benešom vedením antifašistických vojenských akcií na Slovensku. Po viacerých prípravných rokovaniach (často v jeho byte) takéto jednanie schválili aj príslušníci domáceho odboja tzv. ilegálnej SNR 27. apríla 1944. Prijal politický program SNR (takzvanú Vianočnú dohodu) a podmienku výlučnej spolupráce so SNR. 30. apríla 1944 bol po porade predstaviteľov SNR vymenovaný za veliteľa Vojenského ústredia. Jeho zástupcami vo vojenskom ústredí boli plukovníci Ján Imro a Viliam Talský. Ďalšími spolupracovníkmi boli pplk. Mikuláš Ferjenčík, maj. Jozef Marko, mjr. Július Nosko a mjr. Anton Cyprich. Udržiaval styk s domácim občianskym odbojom, úzko spolupracoval s Milanom Polákom, s ktorým konzultoval najmä politické otázkyJablonický, J., 1990: Povstanie bez legient. Obzor, Bratislava, s. 12.
x