Ján Červeň (∗ 12. február 1919, Abramová - † 31. júl 1942, Bratislava) bol slovenský prozaik.
Tvorba Červeň začal publikovať roku 1940 ako poslucháč filozofickej fakulty v týždenníku Nový svet rôzne krátke prózy, zväčša humoresky, pod pseudonymom N. E. Vreč. V tom istom roku uverejnil v mesačníku Nové slovo novelu Divé vtáča, pre ktorú si zvolil životopisný námet z mladosti W. Shakespeara. V rokoch 1941 až 1942 mu vyšli v Slovenských pohľadoch a Kultúre ešte štyri novely (Zlomený kruh, Prorok, Modrá katedrála, Svätá žiara), ktoré spolu s Divým vtáčaťom tvoria obsah Červeňovej prvej a zároveň poslednej knihy nazvanou Modrá katedrála (1942). Vyšla krátko po predčasnej smrti mladého autora, zostala jeho jedinou knižkou, a predsa mu svojou vyzretou umeleckou hodnotou získala uznanie súčasníkov i trvalé miesto vo vývine modernej slovenskej prózy.
Modrá katedrála (1942) Vo svojej jedinej zbierke sa Červeň pokúsil vytvoriť texty, ktoré boli v opozícii proti klasickému realistickému rozprávaniu. Dôraz kládol najmä na experimentálnu prácu s dejovou líniou. Presúva experiment zo štylistickej do kompozičnej a tematickej oblasti. Prináša zmeny pri výstavbe plánu postáv, deja i reality. Počet postáv je v novelách redukovaný, vzťahy sú často naznačené imaginárnymi dialógmi a dochádza ku schémantickosti postáv - zvláštni ľudia s exotickými menami, ľudia poznačení fyzickým či mentálnym handicapom a ľudia ponorení do vlastného problému.
Z hľadiska kompozície je príznačný začiatok in medias res a dôležitý motív smrti, odchodu a prerodu. Pri výstavbe textu je dôležité opakovanie kľúčových slov, rytmizácia a hudobné kvality textu. Využíva návratné motívy, najmä vizuálne, rovnako efekty tmy a svetla, kontrast exteriéru a interiéru,... Pri výstavbe deja má dôležitú úlohu sen.
xJán Červeň má na Slovensku 0 ulíc a námestí.