Mjr. Jakov Tevosovič Ilikčjan (rus. Яков Тевосович Иликчян; * ?, Tatárska ASSR, Sovietsky zväz – † leto 1944, Kamienka/Ptičie, Slovensko) bol sovietsky vojenský dôstojník, príslušník Červenej armády.
Padol do zajatia, no z nemeckého zajateckého tábora sa mu podarilo utiecť a ukrýval sa u profesora práva Josefa Grňu, pracovníka z odbojovej organizácie Rada troch (R3), ktorá pôsobila prevažne na Českomoravskej vrchovine. Koncom februára 1944 generál Vojtěch Luža z R3 požiadal Viktora Ryšánka, aby mu pomohol na Slovensko prepraviť Ilikčjana na východné Slovensko. Luža a Grňa predpokladali, že ak sa Ilikčjanovi podarí nadviazať spojenie s východoslovenskými partizánmi a s ich pomocou sa dostať na sovietsku stranu, tam sa pričiní o to, aby sovietske vojenské orgány nadviazali spojenie s R3. Ryšánek bol však konfidentom brnianskej riadiacej služobne Gestapa, ktorá so zámerom súhlasila, snažiac sa tak upevniť Lužovu dôveru v Ryšáka, overiť si spojovacie kanály na Slovensko a preniknúť do partizánskeho hnutia na východnom Slovensku. Vedúci referátu IV N (spravodajská služba a evidencie konfidentov) brnianskej služobne Hauptsturmführer Ewald Taudt touto úlohou poveril pracovníkov svojho referátu, Wolfganga Dycka (krycie meno „Karel Zeman“) a Richarda Schetkeho („Vladimír Vítkovský“), ktorí sa vďaka perfektnej znalosti češtiny spoľahlivo vydávali za českých odbojárov. Dyck o tom vypovedal:
Vlčková ale Ilikčjana ukryť nemohla, preto ich odporúčala na roľníka Jozefa Horňáka v Kľačanoch, ktorí ale ukrýval viacerých ľudí a obával sa, že by týmto riskoval prezradenie. Preto ich zaviedol k statkárovi (tzv.
xJakov Tevosovič Ilikčjan má na Slovensku 0 ulíc a námestí.