JUDr. Ivan Markovič (∗ 3. jún 1888, Myjava – † 16. február 1944, Buchenwald, Nemecko) bol slovenský právnik, novinár, sociálnodemokratický politik a verejný činiteľ.
Narodil sa v rodine Dr. Júliusa Markoviča a jeho manželky Ľudmily Boorovej. Počas 1. svetovej vojny bol jednym z organizátorov československých légií v Rusku, obhajoval Masarykovu koncepciu odboja. Od roku 1917 bol tajomníkom pobočky Čs. národnej rady v Rusku. Od januára 1918 jednal so sovietskou vládou. Na jar 1918 odišiel do Paríža, kde pôsobil ako tajomník Československej národnej rady a šéfredaktor časopisov Československá samostatnosť a La Nation Tchèque.
Od roku 1918 bol poslancom Revolučného Národného zhromaždenia. V Tusarovej vláde v roku 1920 bol ministrom obrany. Neskôr bol v rokoch 1922 - 1925 ministrom unifikácií a v rokoch 1935 - 1938 podpredsedom poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. V rokoch 1918 – 1939 bol vedúcim predstaviteľom sociálnodemokratickej strany na Slovensku a v rokoch 1921 - 1939 podpredsedom Československej obce legionárskej.
V roku 1939 bol zatknutý v Prahe gestapom; bol väznený v koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald, kde zahynul začiatkom roku 1944.
xIvan Markovič má na Slovensku 4 ulíc a námestí.