Imrich Henszlmann (* 13. október 1813, Košice – † 5. december 1888, Budapešť), bol architekt, historik umenia, archeológ, kritik, spisovateľ, lekár, parlamentný zástupca, univerzitný profesor a člen Uhorskej akadémie vied. Preslávil sa ako zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku.
Mladosť
Pochádzal z nemeckej luteránskej rodiny Henszlmannovcov pôvodom z Bardejova, ktorá sa v Košiciach usadila v roku 1811. Jeho otec Imrich Henszlmann starší (1770 – 1817) si odkúpil meštiansky dom na rohu Hlavnej a Alžbetinej ulice, kde viedol prosperujúci železiarsky obchod. V roku 1813 sa mu v tomto dome, v tieni Dómu svätej Alžbety narodil syn. Hoci vyštudovaný lekár na univerzitách v Pešti, Viedni a Padove, svojej profesii sa nevenoval a začal sa zaoberať umením a architektúrou, ktorú študoval vo Francúzsku.
Zakladateľom umenovedy v Uhorsku
Od roku 1841 sa stal korešpondentom Uhorskej akadémie vied. V roku 1846 mu vyšla knižka Kassa városának ó-német stylű templomairól (Košické kostoly staronemeckého štýlu), ktorá bola jeho prvou prácou o košických pamiatkach a prvým dielom v tomto odbore v Uhorsku vôbec.
x