Gustáv Adolf Bežo (∗ 27. november 1890, Senica, Rakúsko-Uhorsko – † 9. jún 1952, Plavecký Štvrtok, Česko-Slovensko) bol slovenský spisovateľ, vydavateľ, kníhtlačiar a politik.
Životopis Narodil sa ako mladší syn v rodine učiteľa Jána Bežu, ktorý od roku 1888 prevádzkoval vlastnú tlačiareň v Senici. Študoval na reálke v Hodoníne a obchodnej akadémii v Prostějove a v Olomouci. Vo Viedni študoval na exportnej akadémii. Po otcovej smrti v roku 1905 prevzal spolu s matkou vedenie tlačiarne. V roku 1917 tlačiareň kvôli vydávaniu výlučne slovenských tlačovín zakázali, preto ju presťahoval do Trnavy. Viedol ju až do roku 1932, kedy ju prenajal zamestnancom a sám sa venoval len vydavateľskej činnosti. V októbri 1918 bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie. V rokoch 1918 - 1923 bol vydavateľom a redaktorom časopisu Slovensko. Bol predsedom Slovenskej národnej strany v rokoch 1922 - 1925. Od roku 1924 bol podpredseda Grémia majiteľov kníhtlačiarní na Slovensku, od roku 1925 podpredseda Zväzu československých kníhkupcov.
Tvorba Vydával prevažne populárnu literatúru (dobrodružnú, náboženskú, pre mládež), učebnice, divadelné hry, hudobniny a iné. V rokoch 1924 – 1932 vydal zobrané dielo Svetozára Hurbana-Vajanského. Bol autorom detektívnej prózy a taktiež prekladal obchodné a iné príručky.
Dielo , 1920 – Adresár mesta Trnavy , 1921 – Za čo sa ľudia súdia , 1925 – V driapach smrti , 1925 – Vražda v dome bankárovom , 1925 – Žltý gombík , 1926 – Stolár a kravata , 1928 – Medzinárodná výstava Pressa v Kolíne nad Rýnom
x