Giovanni Battista Pergolesi (∗ 4. január 1710, Jesi – † 16. marec 1736, Pozzuoli) bol taliansky hudobný skladateľ, jeden z najslávnejších a najvýznamnejších skladateľov neapolskej školy.
Život Najprv študoval u kapelníka miestneho orchestra v Jesi Francesca Santi. Okolo roku 1720 začal študovať na Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo v Neapole kompozíciu a hru na husle u Gaetano Greca, Leonarda Vinciho a Francesca Duranteho a spieval v chlapčenskom zbore. Ešte ako študent skomponoval cirkevnú operu „Li prodigi della divina“ (1731), ktorá bola uvedená v kláštore S. Agnello Maggiore. Jeho prvá opera Salustia, ktorú napísal na objednávku, bola s neveľkým úspechom uvedená v Neapole roku 1732. V tom istom roku Pergolesiho vymenovali za kapelníka princa Ferdinanda Colonna Stigliano a jeho ďalšia opera, hudobná komédia „Lo firate 'nnamorato“ mala značný úspech.
Na konci roku postihlo Neapol silné zemetrasenie a Pergolesi komponoval niekoľko skladieb k sviatku sv. Emídia – ochrancu pred zemetrasením – medzi ktoré dokázateľne patrí Omša pre dva zbory a žalmy Dixit Dominus, Laudate a Confitebor.
V roku 1733 dostal objednávku na napísanie opery k narodeninám cisárovnej Alžbety. Opera Il prigionier superbo, obsahuje intermezzo vo forme samostatnej komickej opery „La serva padrona“ (Slúžka paňou), ktorá sa stala jeho najznámejšou prácou a v skutočnosti ním vytvoril štýl „opera buffa“. Keď bola uvedená v Paríži vyvolala tzv. „querelle des bouffons“ (vojnu komediantov) medzi zástancami klasickej vážnej francúzskej opery ako boli Jean-Baptiste Lully a Jean-Philippe Rameau a prívržencami novej talianskej komickej opery. Pergolesi bol v priebehu tohto sporu označený za typického predstaviteľa talianskeho štýlu a Paríž sa sporom bavil viac než dva roky.
x