Gašpar Fejérpataky-Belopotocký de Kelecsén (∗ 1. január 1794, Paludza – † 18. máj 1874, Liptovský Mikuláš) bol slovenský kultúrny pracovník a zakladateľ prvého slovenského ochotníckeho divadla.
Rodina , Otec: Mikuláš Fejérpataky de Kelecsén , Matka: Mária rod. Benská
Životopis Pochádzal zo šľachtického rodu Fejérpataky (pôvodne Belopotoczky) s predikátom z Liptovských Kľačian. Po dvojročnom štúdiu v Kežmarku sa začal venovať knihárstvu. V období medzi rokmi 1807 – 1815 pôsobil v Levoči, v Košiciach, v Lučenci, v Pešti a vo Viedni. V roku 1821 sa usadil v Liptovskom Mikuláši – tu pôsobil ako knihár a kníhkupec. Sám sa vzdelával a zaradil sa do popredia v národnom hnutí. V roku 1823 zriadil Gašpar na šírenie osvety Slovenskú požičovaciu bibliotéku, ktorá bola vzorom pre iné slovenské mestá. Fejérpataky-Belopotocký bol priekopníkom v ochotníckom divadelníctve a v roku 1830 založil prvé obrodenské ochotnícke divadlo, ktoré sa uviedlo hrou Kocúrkovo od Jána Chalupku. Toto divadlo vytvorilo pevnú tradíciu slovenského ochotníctva. Vďaka vybudovanej siete komisionárov kolportoval české a slovenské knihy a časopisy, do ktorých prispieval informáciami o slovenskom živote. Prostredníctvom písomných a osobných známosti s českými vlastencami posielal do Prahy nadaných mladých ľudí naučiť sa remeslu alebo študovať – medzi nimi boli napríklad Jozef Božetech Klemens, Peter Michal Bohúň, František Miroboh Belopotocký a Ján Drahotín Makovický. Každý rok vydával kalendár Nový i starý vlastenský kalendář, ktorý slúžil na vzdelávanie aj nižších vrstiev. Kalendár vychádzal v rokoch 1830 až 1853 a od roku 1842 ku nemu pripojil prílohu Slovenský pozorník. Fejérpataky-Belopotocký bol jedným z prvých ľudí, ktorí zakladali nedeľné školy a spolky miernosti. Zúčastňoval sa na rôznych národných podujatiach ako bola napríklad záchrana bratislavskej katedry, Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842 a spolok Tatrín. Finančnou hotovosťou vo výške 4 000 zlatých podporil vydávanie Štúrových Slovenských národných novín, hoci nepodporoval jeho slovenčinu, ale bibličtinu. Dlhé roky sa usiloval a vybudovanie tlačiarne, čo sa mu nakoniec nepodarilo. Po revolúcii pôsobil krátky čas v štátnych službách ako stoličný úradník a v rokoch 1857 až 1861 ako pisár u advokáta v Námestove. Po skončení štátnej služby sa vrátil do Liptovského Mikuláša a v ňom dožil utiahnutý – 18. mája 1874 tu zomrel.
Ocenenie Od roku 1954 sa na jeho počesť usporadúva Belopotockého Mikuláš – prehliadka ochotníckych divadelných súborov, na ktorom získava najlepší súbor pamätnú medailu Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého.
x