František Víťazoslav Sasinek (∗ 11. december 1830, Skalica - † 17. november 1914, Graz) bol najplodnejší slovenský historik druhej polovice 19. storočia, publicista, katolícky kňaz. Pseudonym: Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V., Skalnický, Slovákovič
Rodina , otec: František Sasinek , matka: Anna rod. Tichá
Životopis Vyštudoval gymnázium v Skalici a v Szolnoku, 1846 vstúpil do kapucínskeho rádu, neskôr študoval filozofiu v Tate a v Bratislave, teológiu v Scheibbse (Dolné Rakúsko) a v Bratislave, roku 1853 vysvätený za kňaza v Rábe, 1866 zložil rigorózum z teológie na univerzite v Prahe. Pôsobil striedavo ako profesor a kazateľ v Tate, v Bratislave, v Ostrihome a v Budíne. Roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a 11. júla 1864 ho biskup Štefan Moyzes prijal do banskobystrickej diecézy, kde sa stal profesorom bohosloveckého seminára a kazateľom. Od roku 1856 opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej, uložených dočasne v Banskej Bystrici, od roku 1868 diecézny ordinár.
Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19.storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Aj keď jeho historiografické dielo bolo poznačené romantizmom, mnohými nedostatkami a mylnými závermi, v období maďarizácie zohralo pozitívnu úlohu. Významná bola aj jeho redaktorská, archívna a editorská činnosť. Knižne vydal aj zbierku vtipov, žartov, anekdôt a hádaniek. Roku 1869 po Moyzesovej smrti v Martine zastával funkciu tajomníka MS. Roku 1870 dopisujúci člen Kráľovskej čes. spoločnosti náuk; čestný občan Starej Turej.
x