Enrico Fermi (∗ 29. september 1901, Rím, Taliansko – † 28. november 1954, Chicago, Illinois, USA) bol taliansky fyzik známy vďaka jeho výskumu jadrových reakcií. Zaoberal sa výskumom beta- a gama- žiarenia, podieľal sa na vývoji prvého jadrového reaktora a na rozširovaní a prehlbovaní kvantovej teórie.
V roku 1938 získal Nobelovu cenu za fyziku za potvrdenie existencie nových rádioaktívnych prvkov vytvorených neutrónovým ožarovaním a objav jadrových reakcií spôsobovaných ožiarením pomalými neutrónmi. Potom emigroval do USA, aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany fašistov (jeho žena bola Židovka). V Amerike sa podieľal na Projekte Manhattan.
Mladosť a vzdelanie Narodil sa v Ríme. Keď jeho brat Giulio zomrel po malom chirurgickom zákroku v roku 1915, 14-ročný Enrico sa dal na štúdium fyziky, čo bol jeho spôsob vyrovnania sa so žiaľom. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia, každý deň kráčal pred nemocnicou, kde Giulio zomrel, až kým nebol schopný sa ohliadnuť na túto udalosť s odstupom.
Rodinný priateľ Adolfo Amidei viedol štúdium mladého Fermiho k algebre, trigonometrii, analytickej geometrii, analýze a teoretickej mechanike. Amidei tiež navrhol Fermimu, aby nenavštevoval univerzitu v Ríme, ale prihlásil sa na prestížnu „Scuola Normale Superiore“ v Pise, špeciálnu univerzitu pre vybraných nadaných študentov v roku 1918. Fermi si viedol obzvlášť dobre a skúšajúci na Scuola Normale považoval súťažnú esej 17-ročného Fermiho hodnú doktorskej skúšky. Promoval v roku 1922 a ďalší rok odišiel na University of Göttingen, vtedajšie svetové centrum kvantovej fyziky. Fermiho však veľmi sklamala tým, čo vtedy videl ako nadmerne formálny teoretický štýl pod vplyvom Maxa Borna, a tak po šiestich mesiacoch odišiel na University of Leiden v Holandsku, aby pracoval s Paulom Ehrenfestom. Počas svojho pobytu sa tam tiež stretol s Albertom Einsteinom.
x