Edvard Beneš

Edvard Beneš, zdroj wikipédia

Prof. PhDr. et JUDr. Edvard Beneš (∗ 28. máj 1884, Kožlany, Rakúsko-Uhorsko - † 3. september 1948, Sezimovo Ústí, Česko-Slovensko) bol český politik, diplomat, právnik a filozof, ktorý zastával popredné miesto v prvom česko-slovenskom odboji a následne viaceré vrcholové štátne funkcie v Česko-Slovensku – funkciu ministra zahraničných vecí v rokoch 1918 - 1935, predsedu vlády v rokoch 1921 - 1922 a prezident v rokoch 1935 - 1938 a 1939 - 1948, pričom v rokoch 1939 - 1945 bol vedúcim predstaviteľom druhého česko-slovenského odboja (od roku 1940 oficiálne titulovaný ako prezident). Počas prvej československej republiky bol členom Československej strany národne socialistickej. Patril k zástancom ideológie čechoslovakizmu.

Život a politika 1884-1914: Mladosť a štúdiá Edvard Beneš sa narodil v Kožlanoch pri Plzni ako najmladší syn roľníka Matěja Beneša a Anny Petronily (10. dieťa). Jeden z jeho súrodencov sa neskôr stal politikom, volal sa Vojta Beneš. V mladosti študoval najprv na gymnáziu v Prahe-Vinohradoch (1896–1904; býval v dome rodiny Oličových, spriatelenej s jeho priateľkou a neskôr manželkou Hanou ), po maturite na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. Od roku 1904 študoval vo Francúzsku na Sorbonne a Slobodnej škole politických vied (École Libre des sciences politiques), v roku 1907 v Berlíne. V roku 1906 sa v Paríži zasnúbil s jeho budúcou ženou Hanou a zmenil si meno z Eduard na Edvard.]  Štúdiá Edvard Beneš zakončil v roku 1908 v Dijone doktorátom práv s doktorskou prácou na tému "Problém rakouský a otázka česká, Studie o politických bojích slovanských národů v Rakousku", o rok neskôr potom v Prahe zložil rigorózne skúšky. 6. novembra 1909 si vzal za ženu Hanu Benešovú (rodenú Annu Vlčkovú). Svadba bola na pražských Vinohradoch v kostole sv. Ľudmily. Tri roky vyučoval na obchodnej akadémii v Prahe, od roku 1912, po tom, ako sa habilitoval v obore filozofie, prednášal ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Počas obdobia Rakúsko-Uhorska nemala česká univerzita ani jej Filozofická fakulta svoju vlastnú budovu a prednášky i semináre sa konali na rôznych miestach v Prahe. Edvard Beneš prednášal v Krakovskej ulici, v Klementíne.

1914–1918: Prvá svetová vojna Po vypuknutí prvej svetovej vojny organizoval český vnútorný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii v organizácii Maffie. Zaisťoval spojenie odboja s T. G. Masarykom, ktorý bol v exile vo Švajčiarsku. 1. septembra 1915 odišiel do zahraničia, kde spolupracoval s Masarykom a M. R. Štefánikom PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87 . V Paríži organizoval zahraničný protirakúsky odboj a reorganizoval kuriérnu službu pre spojenie s domácim odbojom. Usporiadal cyklus prednášok o Slovanstve na parížskej Sorbonne a propagoval česko-slovenský politický program radom článkov vo francúzskych novinách. V roku 1916 sa Edvard Beneš podieľal na ustanovení Československej národnej rady, v ktorej zastával miesto generálneho tajomníka. Spoločne so Štefánikom získal súhlas dohodových mocností na zakladanie česko-slovenských vojenských jednotiek a prispel tak ku vzniku samostatných légií vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, ktoré sa úspešne zapojili do bojov prvej svetovej vojny. Dôležitým výsledkom Benešovej diplomacie bolo uznanie Československej národnej rady ako predstaviteľky nového štátu Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom.

1918–1938: Medzi dvoma vojnami Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskej republiky 28. októbra 1918 bol menovaný ministrom zahraničia vo vláde Karla Kramářa, domov sa vrátil v septembri 1919. V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu Slovenska (pozri aj Parížska mierová konferencia, 1919). Edvard Beneš pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol jej podpredseda, člen Rady a predseda (1935). Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko, s ktorým v roku 1924 Česko-Slovensko uzavrelo spojeneckú zmluvu, a na krajiny Balkánu, Rumunsko a Juhosláviu, s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. Malú dohodu.

x

Viac na wikipédii.

Edvard Beneš má na Slovensku 0 ulíc a námestí.

Zoznam oblastí

  1. Dolní Benešov, obec
  2. Benešov, obec
  3. Horní Benešov, obec

Zoznam bodov

  1. Benešova, autobusová zastávka, spravuje Dopravní podnik města Hradce Králové, a.s.,
    č.d.1544, 500 11 Nový Hradec Králové
    Súradnice: 50°11'41"N, 15°50'22"E
  2. Beneš, autoservis,
    č.d.212, 783 16 Bělkovice-Lašťany, Bělkovice
    Súradnice: 49°40'13"N, 17°20'1"E
  3. Benešova, autobusová zastávka, spravuje Dopravní podnik města Hradce Králové, a.s.,
    č.d.1418, 500 12 Nový Hradec Králové
    Súradnice: 50°11'33"N, 15°50'27"E
  4. Benešova, autobusová zastávka, bezbarierový prístup,
    č.d.511, 674 01 Třebíč
    Súradnice: 49°13'18"N, 15°53'38"E
  5. Benešova, autobusová zastávka, bezbarierový prístup,
    č.d.511, 674 01 Třebíč
    Súradnice: 49°13'19"N, 15°53'39"E

Zoznam vôd

  1. Beneš, plocha
Kategórie: Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach, Prezidenti Česko-Slovenska, Narodenia 28. mája, Narodenia v 1884, Úmrtia 3. septembra, Úmrtia v 1948, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
Spracoval Michal Páleník, ε epsilon logo