Eduard Kohout, vlastným menom František Eduard Kohout, (∗ 6. marec 1889, České Budějovice – † 25. október 1976, Praha) bol český herec, desaťročia bol jedným z protagonistov činoherného súboru Národného divadla v Prahe, kde bol v angažmán v rokoch 1916 až 1960, kedy odišiel do dôchodku, ale hosťoval tu takmer do svojej smrti. Vystupoval aj vo filme, v rozhlase a v televízií.
Divadlo Narodil sa v Českých Budějoviciach ako syn stolára. Počas štúdií na reálke v Plzni ho priviedol profesor Jaroslav Hurt k láske k divadlu. Štúdiá nedokončil, v roku 1906 odišiel k divadelnej spoločnosti A. Šípkovej. Do roku 1909 prešiel radom spoločností (Šípková, Totter, Grossová, Zöllner). Jeho talent rozpoznal Vendelín Budil, ktorý ho prijal v roku 1909 do Mestského divadla v Plzni. Tu pobudol Kohout štyri sezóny do r. 1913, práve V. Budil sa stal Kohoutovým vzorom, od neho prevzal veľké dramatické gesto, vzrušený výraz hlasu a neskoro romantické rysy herectva. Potom hral Kohout rok v Intímnom divadle na Smíchove. Medzi rokmi 1914 - 1916 bol členom Vinohradského divadla.
Od roku 1916 zakotvil vďaka Jaroslavovi Kvapilovi v Národnom divadle, kde sa zakrátko stal protagonistom shakespearovských hier. Práve v medzivojnovom období dokázal tragickým Shakespearovým (Hamlet) a Sofoklovým (Oidipus) postavám vtlačiť pečať vtedajšej povojnovej mládeže s jej pocitmi prežitého zla. Vytvoril tu viac ako sto postáv svetovej i českej drámy.
Jeho herecká dráha prešla zložitým vývojom, zo začiatku stvárňoval svoje úlohy v štýle psychologického realizmu, neskôr sa cez impresionizmus dostal k expresionizmu. Svoj herecký prejav dokázal postupne utlmiť, stal sa civilný až vecný. Eduard Kohout dokonale ovládal svoj hlboký sýty hlas, bol majstrom intonačného prejavu, v ktorom dokázal byť jedinečný a na prvé počutie poznateľný. Do dejín českého divadelníctva vstúpila jeho spolupráca s režisérmi Karlom Hugo Hilarom, Jiřím Frejkom a Karlom Dostalom pred 2. svetovou vojnou.
x