Daniel Miloslav Bachát alebo Daniel Bachát, pseudonym Miloslav Dumný (∗ 18. jún 1840, Ratková – † 13. apríl 1906, Budapešť, Maďarsko) bol slovenský evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ, organizátor kultúrneho života a ochotníckeho divadelníctva patril k významným predstaviteľom slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Budapešti. Člen národnej slovenskej společnosti v Prešove v rokoch 1858 - 1859.
Rodina , otec Andrej Bachát , matka Mária, rodená Kováčová , manželka Emília, rodená Rumannová (1841 - 1884) , deti: *, Margita vydatá za Jaromíra Víťazoslava Križku, *, Emília (1865 - 1902) bola vydatá za Ľudovíta Izáka (1862 - 1927), organistu, hudobného skladateľa a pedagóga, organizátora hudobného, cirkevného a pedagogického života Slovákov v Budapešti. , Syn bol mestským úradníkom.
Životopis Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na Evanjelickom kolégiu v Prešove 1861/62, kde počas druhého semestra odišiel do Pribyliny kde bol učiteľom. Teológiu dokončil na univerzite vo Viedni roku 1863. Krátko pôsobil v Hybiach ako učiteľ a kaplán. V rokoch 1863 - 1873 pôsobil ako farár v Pribyline. V roku 1873 stal sa farárom slovenského evanjelického cirkevného zboru na vtedajšej Kerepešskej ceste v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života (1905) sa stal biskupom banského dištriktu. V Budapešti pôsobil až do svojej smrti v roku 1906Halász, I. : Cirkev, národ, štát. Daniel Bachát a jeho budapeštianske roky (1873-1906). Esztergom-Piliscsaba, Pázmány Péter Katolikus Egyetem 2003. 118 s.. Mal pri sebe vinikajúcich kaplánov, básnika Ondreja Bellu, dvojnásobného doktora, teológa a orientalistu Jána Lajčiaka a profesora slovenskej a maďarskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe a Komenského univerzite v Bratislave Pavla Bujnáka. Zomrel na Veľký piatok roku 1906 na krvávcanie do mozgu.
Literárna a spolková činnosť Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Publikoval pod pseudonymami Budínsky, Miloslav Dumný, Dunajský, Jano, Ľubomiersky, Podkriváňsky, Švihrovský, Tatranský, Blahoslav Úprimný, Mirko Živič. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Z obdobia pôsobenia v Pribyline je pamätný výstup na Kriváň venovaný Memorandu slovenského národa dňa 3.septembra 1861 ktorého sa Daniel Bachát zúčastnil. Bol spolupracovníkom Slovenských novín v čase Sama Czambelahttp://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1959/6/sr1959-6.pdf. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, v roku 1874 spoluzakladal časopis Dunaj. Po roku 1880 sa vzdal tvorby poézie a prózy a venoval sa prekladaniu z maďarčiny do nemčinyhttp://www.kmh.sk/fotogaleria/657.pdf. roku 1879 sa stal členom-korešpondentom uhorskej literárnej Kisfaludyho spoločnosti, ktorá členstvom ocenila jeho prekladateľskú prácu z maďarčiny a nemčiny, od roku 1891 bol podpredsedom literárnej Lutherovej spoločnosti a od roku 1905 pôsobil ako predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Pomáhal organizovať Červený kríž, bol členom centrálneho výboru tejto humanitárnej organizácie. Patril k členom municipiálneho výboru hlavného a sídelného mesta Budapešti. Bol ocenený Rádom Františka Jozefa I.http://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/117406/2_OperaSlavica_14-2004-3_19.pdf
xDaniel Miloslav Bachát má na Slovensku 0 ulíc a námestí.