Bohuslav Tablic (∗ 6. september 1769, České Brezovo – † 21. január 1832, Kostolné Moravce) bol slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, evanjelický kňaz; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.
Životopis Jeho otec bol učiteľ Martin Tablic a matka Mária rod. Makovínyová. Vzdelanie získaval v rokoch 1781 - 1783 v Dobšinej, v rokoch 1783 - 1789 v Bratislave (evanjelické lýceum) a v rokoch 1790 - 1792 v nemeckej Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu, angličtinu a francúzštinu. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom Societas slavica a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Bol členom básnického združenia organizovaného Antonínom Jaroslavom Puchmajerom.Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní. Díl I. Svazek druhý, nakladatel J.R.Vilímek, str.1046. Pôsobil ako evanjelický kazateľ, v roku 1827 sa stal konseniorom a v roku 1829 seniorom.
Tvorba Literatúre sa venoval už počas štúdií v Jene. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s ľudovýchovným zameraním, ale tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov (Jozef Miloslav Hurban a i.). Každý zo štyroch dielov obsahuje polovicu pamätí a polovicu poézie. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov, Poezye zas príležitostné, intímne, galantné, klasicistické, rokokové, anakreontické a lyrické básne, ódy, elégie a selanky, bájky, anekdoty, baladické piesne a burlesky, ktoré sú ako jeho pôvodnou tvorbou, tak i prekladmi rôznych autorov.
Dielo , 1802 – Dva zpěvy, báseň pri príležitosti inštalácie Daniela Krudiho , 1802 – Zpěv pieridských Muz skalickým Zuzannám k svátku jejich jména , 1803 – Zuzanna babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména , 1803 – Světlo literního umění, o pôsobení Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu , 1803 – Zlaté poutko, svadobné blahoželanie , 1804 – Památné príhody Štěpána Pilaríka , 1805 – Slovenští veršovci, výber básní starších slovenských básnikov , 1806 – Junina obět. Masopustní báseň… , 1806 / 1812 – Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (4 zväzky), prvý ucelený prehľad literárneho vývinu u nás , 1809 – Slovenští veršovci, II. diel , 1813 – Lidomil, poučující, kterak by lidé… šťastně retování býti mohli , 1819 – Kratičká dietetika, to jest zpráva k zadržení dobrého řádu života a k zachování tudy stálého zdraví a ž do nejpozdnější starosti , 1820 – Lidomil veršami vyobrazený , 1820 – Slabikář pro školy velebného Baňského okolí , 1823 – Radostné jubileum aneb padesátiletí kazatelského uřadu… Pavla Šramka
x