Blahoslav Hečko (∗ 18. september 1915, Suchá nad Parnou – † 22. december 2002, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, redaktor a prekladateľ. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských prekladateľov z románskych literatúr. Preložil desiatky básnických, prozaických a dramatických diel (spolu vyše 300 titulov) najmä z talianskej a francúzskej umeleckej spisby.
Životopis Blahoslav Hečko bol rodák z obce Suchá nad Parnou v okrese Trnava. Narodil sa v roku 1915 v rodine vinohradníka. Bol mladší brat spisovateľa Františka Hečka a Víťazoslava Hečka. Po ľudovej škole v rodisku, zmaturoval v roku 1937 na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, okrem toho navštevoval Pedagogickú akadémiu v Bratislave. Univerzitné štúdiá začal na Slovenskej univerzite v Bratislave, v rokoch 1941 – 1942 pokračoval na ] v Neapole, kde bol súčasne prvým lektorom slovenskej reči a literatúry a univerzitné štúdiá dokončil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v rokoch 1943 – 1945 doktorátom z románskej literatúry.
Tvorba V roku 1942 – 1946 uverejnil v Eláne viacero príspevkov o veľkých svetových, najmä talianskych spisovateľoch, neskôr sa sústredil na predstaviteľov súčasnej talianskej prózy. Autor početných doslovov v preložených dielach, venoval sa aj recenzentskej činnosti, napokon problematike teórie umeleckého prekladu, o čom písal do Slovenských pohľadov, Slovenska, Kultúrneho života, Revue svetovej literatúry, Literárneho týždenníka. Ťažisko jeho literárnych aktivít spočívalo v prekladateľstve. Preložil desiatky básnických, prozaických (klasických i súčasných – Boccacciove Príbehy z Decameronu, Moraviove Nové rímske poviedky, Balzacove Rozmarné poviedky, Chevallierovo Zvonodrozdovo a i. ) a dramatických diel (spolu okolo 300 titulov) najmä z talianskej a francúzskej literatúry, sporadicky prekladal aj z rumunčiny, češtiny a ruštiny. Popredný svetový goldonista, Goldonimu venoval viacero štúdií a príspevkov, zostavovateľ bibliografie Carlo Goldoni na Slovensku – Carlo Goldoni in Slovacchia (1967), do slovenčiny preložil 27 jeho komédií (Klamár, Mirandolina, Prefíkaná vdova, Sluha dvoch pánov, Škriepky v Chiozze, Štyria grobiani atď.);, roku 1961 a 1965 účastník Casa di Goldoni v Benátkach. Z ďalšich talianskych dramatikov preložil komédie De Benedettiho, Bettiho, Bertolazziho, De Filippa, Dario Fo, Gozziho a i., ako aj viacero hier Pirandella, z francúzštiny dramatické práce Feydeaua, Molièra, Maeterlincka, Merleho atď., ktoré vyplnili repertoár divadiel na Slovensku, uvádzali ich aj v rozhlase a v televízii. Popularizátor svetovej literatúry a otázok prekladateľstva v tlači, rozhlase i v televízii, autor esejistickej práce Dobrodružstvo prekladu (1991) a knihy o porovnávacej európskej paremiológii Nehádžte perly sviniam (1994).
Diela , 1991 – Dobrodružstvo prekladu , 1994 – Nehádžte perly sviniam
xBlahoslav Hečko má na Slovensku 0 ulíc a námestí.