Anton Jánošík

PhDr. Anton Jánošík (∗ 7. apríl 1904, Bánovce nad Bebravou – † 26. november 1971, Martin, pochovaný na Národnom cintoríne v MartineZoznam národných dejateľov na Národnom cintoríne v Martine.) bol slovenský jazykovedec, lexikograf a dialektológ, autor slovníkov, pedagóg, publicista, hlavný redaktor časopisu Slovenská reč, bojovník za samostatný slovenský spisovný jazyk a proti jednotnému "československému" jazyku.

Rodisko, štúdiá, vzdelanie Anton Jánošík bol rodák z Bánoviec nad Bebravou, z kraja, ktorého reč svojím postavením medzi západnou a strednou slovenčinou núti jazykovo citlivých ľudí porovnávať rodné nárečie so spisovným jazykom.JÓNA, E.: Anton Jánošík (1904 – 1971). In: Slovenská reč, č. 3, 1972, s. 169. Citlivo vnímal jazyk svojej matky a ním sa často riadil aj v jazykovej praxiJÁNOŠÍK, P.: Slovenčina od kolísky po hrob. In: Slovenská reč, č. 6, 2001, s. 374. v svojom budúcom povolaní a poslaní. Jeho otec Ján (∗ 1874 – † 1947) bol roľník a sedlár, matka Mária, rod. Lexmanová (∗ 1875 – † 1945), mladší súrodenci, dve sestry i brat, sa venovali učiteľskému povolaniu. V čase jeho detstva boli Bánovce nad Bebravou typickým malým mestom, z ktorého prostredia slovenský spisovateľ Janko Jesenský ako tamojší mladý advokát s prvou samostatnou praxou (1905 – 1914) čerpal námety pre svoje Malomestské rozprávky (1913). Ľudovú školu A. Jánošík navštevoval v rodných Bánovciach v rokoch 1910 – 1914. V mestečku ako v sídle malého okresu bola už pred prvou svetovou vojnou maďarská meštianska škola, ktorá v slovenskom prostredí zanikla a zmenila sa po prevrate na slovenskú v čase, keď ju mladý A. Jánošík absolvoval (1914 – 18). V stredoškolských štúdiách pokračoval až o rok, po prijímacej skúške do 5. triedy, na reálnom gymnáziu v Trenčíne (1919 – 23). Po maturite sa A. Jánošík rozhodol študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (otvorenej v septembri 1921), kde v rokoch 1923 – 1927 študoval slovenčinu (vo vtedajšej termino­lógii „českoslovenčinu") a francúzštinu. Bratislavská univerzita síce ešte nebola dobudovaná (napr. francúzsky jazyk a literatúru prednášali externe – profesori Prokop Miroslav Haškovec a Hertvík Jarník z Brna z Brna), ale slavistika, resp. slovakistika a bohemistika boli pomerne dobre obsadené: slavistiku prednášal výborný pedagóg prof. Miloš Weingart, indoeurópsku jazykovedu prof. Jozef Baudiš; literatúru prednášali profesori Jozef Hanuš (starú českú literatúru), ktorý bol dekanom filozofickej fakulty, a Albert Pražák (novú českú a slovenskú literatúru), ne­skoršie slovanské literatúry Dr. Frank Wollman. V prvom semestri A. Jánošík zastihol ešte prednášky prof. Jozefa Škultétyho, prodekana filozofickej fakulty, s ktorým sa po rokoch stretol v Matici slovenskej v Martine. Povinné prednášky a praktické jazykové cvičenia A. Jánošík navštevoval a filozoficko-pedagogickú skúšku (r. 1926) zložil A. Jánošík načas, takže štúdium v Bratislave absolvoval r. 1927 a pokračoval v študijnom roku 1927/28 vo Francúzsku na Univerzite v Poitièrs. V školskom roku 1928/29 učil ako suplujúci profesor na Patronátnom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Potom školskú službu prerušil, aby sa mohol pripraviť na dokončenie štúdií štátnymi skúškami na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zo slavistiky mu uznali seminárnu prácu Lexikálne štúdie o Euchológiu sinajskom. Ústnu skúšku z „českoslovenčiny" vykonal 12. decembra 1929 a z francúzštiny 16. decembra 1930 (examinátormi boli J. Hanuš, Fr. Ryšánek, Vl. Buben a J. Kopal). Hodnosť doktora filozofie (PhDr.) A. Jánošík dosiahol roku 1940 po tom, čo predložil ako doktorskú dizertačnú prácu súbor štúdií s názvom Príspevky ku kvantite slovenčiny.JÓNA, E.: Tamže, 1972, s. 171.

Pedagogické pôsobenie Po ročnom pôsobení v Kláštore pod Znievom (školský rok 1928/1929) a po štátnej skúške na Filozofickej fakulte UK v Bratislave 12. decembra 1929 A. Jánošík znova nastúpil do školskej služby – na gymnáziu v Malackách (školský rok 1929/30). Od 1. septembra 1930 učil na Štátnom maďarskom reálnom gymnáziu v Košiciach (1930 – 1932), v rokoch 1932 – 1934 na Štátnom koedukačnom učiteľskom ústave v Prešove, v školskom roku 1934/35 zasa na gymnáziu v Košiciach a v rokoch 1935 – 1939 na gymnáziu v Martine. V čase 2. svetovej vojny neprijal riaditeľské miesto na učiteľskom ústave mimo Martina a naďalej učil – v školskom roku 1939/40 na gymnáziu v Žiline a od školského roku 1940/41 na obchodnej akadémii v Martine. Súčasne s pedagogickým pôsobením v rokoch 1939 – 1940 redigoval časopis Slovenská reč a v rokoch 1940 – 1950 bol externým redaktorom Matice slovenskej. Po roku 1945 naďalej pôsobil až do roku 1969 ako stredoškolský profesor na obchodnej akadémii, potom Strednej ekonomickej škole v Martine. Výsledky svojich jazykovedných štúdií nielen publikoval v tlači a rozhlase, ale ich po celý život uvádzal do praxe aj ako stredoškolský pedagóg. Roku 1963 dostal Pochvalné uznanie za prácu na úseku výchovy a vzdelávania od Kultúrnej s školskej komisie ONV Marin. V školskom roku 1964/65 ťažko ochorel, po sedemmesačnom liečení sa vrátil do školskej služby, ale koncom školského roku 1968/69 opäť ochorel. Roku 1969, kedy odišiel do dôchodku, mu udelila Rada ONV Martin Pamätnú medailu za zásluhy o budovanie okresu. Umrel 26. novembra 1971 v Martine.JÓNA, E.: Tamže, 1972, s. 172.

Časopis Slovenská reč V Košiciach sa A. Jánošík dostal do Miestneho odboru Matice slovenskej, kde sa zrodila myšlienka vydávať časopis Slovenská reč, „mesačník pre záujmy spisovného jazyka". Prvý ročník časopisu vychádzal od septembra 1932 v Košiciach, druhý ročník už v Martine. A. Jánošík mal v časopise Slovenská reč spolu s M. Knapom spočiatku sledovať problematiku spisovnej slovenčiny v školskej praxi. Takto je po­chopiteľné že prvý príspevok A. Jánošíka má názov Slovenčina na stredných školáchJÁNOŠÍK, A.: Slovenčina na stredných školách. In: Slovenská reč, č. 10, 1932 – 1933, s. 217 – 219. Konštatuje v ňom neutešený stav slovenčiny na školách, pretože slovenčinu neučia vždy a všade odborníci Slováci, a zdôrazňuje potrebu hľadieť na čistotu reči, na slovenský spôsob vykania, a na škodlivosť násilného nahrádzania zaužívaných prevzatých výrazov umelo vytvorenými domácimi. Ar­gumenty sú jednoduché: , bežné slovenské slovo úloha (uložiť) nemožno nahradiť slovom úkol, lebo úkol „nepoznajú Pravidlá, ani v ľudovej reči sa ho neužíva“; podobne inkúst (z čes. inkoust) a atrament, mluvnica a gramatika, tužka a ce­ruza a pod. Kritériom je teda spisovný úzus a výskyt v ľudovej reči. Autor odporúča namiesto prevzatého neorganického slova prijateľnejšiu podobu: „Pravidlá majú aj cirkel, preto ním nepohŕdať, ale vedome užívať toto napoly zabudnuté slovo. Kto je vonkoncom proti slovu cirkel, nech aspoň nepíše kružítko, ale kružidlo.“ *„Prázdniny sú umelým prekladom latinského slova vacatio-vacationes. U Slovákov nebolo snahy prekladať slová latinské, ktoré dostali sa do reči ľudu a tam celkom zdomácneli, a tak staly sa majetkom celého národa. Preto nebojme sa povedať: vakácie.“ , „Snahy po očiste spisovnej reči nemajú sa týkať tých cudzích kultúrnych slov, čo sú ma­jetkom celej slovenskej pospolitosti... Čistotu reči nekazia vžité slová cudzieho pôvodu, ale nové a nepotrebné cudzie väzby... Nové slová, čo aj slovenské, nie sú vhodnou náhradou za všeobecne vžité cudzie slová, lebo väčšina Slovákov ne­pozná význam mnohých slov... staré nemiznú, takže počet lexikálnych dvojtvarov sa zväčšuje. A práve toto škodí jasnosti spisovnej reči a vedeckej terminológii.“ V tomto príspevku pravdepodobne v spolupráci s redakciou nazna­čila sa v jadre teória a program slovenského purizmu. Časopis Slovenská reč mal na slovenské pomery pomerne vysoký náklad.

x

Viac na wikipédii.

Anton Jánošík má na Slovensku 0 ulíc a námestí.

Existuje aj Juraj Jánošík: Juraj Jánošík, a jeho ulice, Juraj Jánošík na wikipédii.
Kategórie: Slovenskí jazykovedci, Narodenia 7. apríla, Narodenia v 1904, Úmrtia 26. novembra, Úmrtia v 1971, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
ε epsilon logo