Andrej Žarnov, vlastným menom prof. MUDr. František Šubík (∗ 19. november 1903, Kuklov – † 16. marec 1982, Poughkeepsie, New York, USA) bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár – patológ.
Životopis Narodil sa v Kuklove, kde vychodil základnú školu. Vyššie vzdelanie získaval v Skalici a Trnave, kde aj v roku 1923 zmaturoval. Po maturite študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, titul MUDr. získal v roku 1931. Vysokoškolské štúdiá prežil na katolíckom internáte Svoradov. Začal uverejňovať prvé vedecké štúdie od roku 1933 a spolu ich publikoval 14 do roku 1937. Dňa 15. marca 1939 ho slovenská vláda menovala za profesora patologickej anatómie a prednostu Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity, túto funkciu zastával do 30. júna 1945. V roku 1940 bol vymenovaný za člena Štátnej rady. Dovtedy bol prednostom Patologickej anatómie a okrem toho aj obvodným lekárom v Trnave. V roku 1942 sa stal šéfom slovenského zdravotníctva, ktoré bolo vtedy iba sekciou Ministerstva vnútra. Koncom apríla 1943 sa Žarnov ako lekár zúčastnil v pozícii člena vyšetrovacej komisie Červeného kríža na medzinárodnom vyšetrovaní masových hrobov v Katyňskom lese, ktorého dôkazový materiál využila vtedajšia nemecká propaganda vo svoj prospech. Pretože išlo o brutálnu stalinskú likvidáciu tisícov poľských dôstojníkov, čo sa po celé nasledujúce polstoročie najprísnejšie tajilo a popieralo, Žarnov musel za svoju verejnú správu o týchto vojnových zločinoch niesť represívne dôsledky po celý život (väzenie, emigrácia). Pre zistenie otrasných faktov okolo vrážd dôstojníkov, otvorene vystríhal pred sovietskym boľševizmom. Odvtedy jeho občianske osudy dostávali nebezpečný spád, od jesene 1944 priam hrozivý. Odmietal povstanie a neuznával londýnsku vládu. Zotrval na platforme slovenskej štátnosti. Tzv. Slovenská národná rada „odporučila rozsudok smrti pre 38 zločincov“, čím sa mysleli výlučne domáci spisovatelia. V mennom zozname celkom na konci, podľa abecedného poradia nachádzalo sa aj meno Andreja Žarnova.
Po svojom prepustení z väzenia bol nútený prijať subalterné miesto patológa v Trnave, na ktorom zotrval až do svojej emigrácie. Pred komunistickou totalitou emigroval zo Slovenska na dvakrát. V roku 1945 (po niekoľkých mesiacoch ho deportovali naspäť do Bratislavy a zatkli) a potom definitívne v roku 1952. Aj s finančnou pomocou svojho priateľa a kolegu Univ. Prof. MUDr. Jána Fridrichovského emigroval v apríli 1952 za premyslených a utajených okolností, keď v neskorých večerných hodinách spolu so svojou rodinou opustili svoje vtedajšie bydlisko v Trnave a za krajne dramatických okolností na gumovom člne aj s rodinou preplával cez rieku Moravu do Rakúska. Najprv sa zdržiaval v Rakúsku (1952), neskôr v Nemecku (1952 - 1953). V roku 1953 definitívne odišiel do USA. Tu pôsobil v rokoch 1955 - 1963 ako lekár v Cronswille State Hospital, neskôr (1963 - 1974) v Harlem Valley State Hospital, Wingdale. V exile pôsobil vo viacerých krajanských inštitúciách a spolkoch. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského ústavu, kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov a predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí.
Bol jeden z prvých profesorov patológie na Slovensku. V roku 1943 sa ako člen medzinárodnej komisie súdneho lekárstva zúčastnil na exhumácii povraždených poľských dôstojníkov v Katyňskom lese a svojou vedeckou analýzou potvrdil účasť stalinského ZSSR na tomto masakri. V emigrácii bol členom viacerých vedeckých organizácií, ako napr. College of American Pathologists či American Medical Association.
x