Andrej Plávka (pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý a i.) (∗ 18. november 1907, Liptovská Sielnica - † 11. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik a básnik.
Rodina , otec: Ondrej Plávka , matka: Viktória rod. Dlugolinská , manželka: Mária rod. Holzerová , Miloslava rod. Šimková
Životopis Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Liptovskej Sielnici, Liptovskom Mikuláši a neskôr na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (činný v spolku Detvan). Štúdium nedokončil. V rokoch 1931 – 1945 bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže YMCA, v roku 1939 – 1945 vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s A. Matuškom autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov. V rokoch 1945 – 1946 bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku 1949 tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch 1949 – 1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, pričom bol tiež v rokoch 1957 – 1963 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1958 – 1966 členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tiež členom Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. V rokoch 1963 – 1965 sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch 1969 – 1982 bol predseda Zväzu slovenských spisovateľov.
Tvorba Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku 1922 v časopise Nový rod, a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské smery, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Nové slovo, miestny týždenník Republikán v Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Knižne debutoval v roku 1928 zbierkou básní Z noci i rána. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov, ako boli štúrovci, no najmä Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú poetizmus a nadrealizmus. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, ukrajinčina, maďarčina, nemčina, angličtina, francúzština, čeština).
x