Andrej Ivanovič Jeriomenko

Andrej Ivanovič Jeriomenko, zdroj wikipédia

Andrej Ivanovič Jeriomenko (∗ 14. október 1892 – † 19. november 1970) bol sovietsky vojvodca, účastník druhej svetovej vojny, maršal Sovietskeho zväzu (1955). Hrdina Sovietskeho zväzu (1944).

Život Začiatky Narodil sa v dedine Markovka (dnes Luhanská oblasť) na Ukrajine v roľníckej rodine ukrajinského pôvodu. V roku 1913 bol povolaný do armády. Účastnil sa bojov prvej svetovej vojny, kde slúžil v jednotkách na juhozápadnom a rumunskom fronte. Dosiahol hodnosť poddôstojníka. V roku 1918 vstúpil do červenej armády a slúžil v Buďonného 1. jazdeckej armáde. Po skončení občianskej vojny, ktorú ukončil vo funkcii zástupcu veliteľa jazdeckého pluku, navštevoval Leningradskú jazdeckú školu (1923) a neskôr aj Frunzeho vojenskú akadémiu, kde ukončil štúdium v roku 1935. V nasledujúcom období velil v rokoch 1935 až 1938 jazdeckej divízii a neskôr 6. kozáckemu jazdeckému zboru.

Druhá svetová vojna Ako veliteľ 6. jazdeckého zboru sa podieľal na sovietskom vpáde do Poľska. V júni 1940 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a poverený vedením 3. mechanizovaného zboru v Bielorusku. V období prepadnutia Sovietskeho zväzu v júni 1941 velil 1. armáde na Ďalekom východe. Bol však čoskoro prevelený na západ, kde 28. júna 1941 prebral dôležitý post veliteľa Západného frontu po generálovi D. G. Pavlovovi. Frontu však velil iba krátko do 4. júla, kedy ho vystriedal S. K. Timošenko. Slúžil však ďalej ako zástupca veliteľa frontu. Jednotky tohto frontu sa však v priebehu pohraničných bojov Nemcom podarilo zničiť. Jeriomenko bol považovaný za vynikajúceho taktika, ktorý ako jeden z mála sovietskych veliteľov v tej dobe chápal význam letectva aj tankových zväzov.Tucker, S. C., 2005, Yeremenko, Andrei Ivanovich. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 1430 Žukov ho vo svojich pamätiach charakterizoval ako neobľúbeného pre hrubosť k podriadeným a podliezavosti voči nadriadeným.Žukov, G. K., Vzpomínky a úvahy 1. Naše vojsko, Praha, 2005, s. 214

Pri ústupových bojoch z Bieloruska cez Vitebsk k Smolensku koordinoval súčinnosť viacerých armád. 14. augusta 1941 bol poverený velením Brianského frontu, ktorý čelil útokom 2. tankovej skupiny generálplukovníka Guderiana. Počas nemeckého útoku na Moskvu sa jeho jednotky dostali do obkľúčenia pri Viazme. Nemecký útok bol natoľko nečakaný, že sa čelná nemecká útočná skupina prebila až do Brianska, kde ohrozila priamo Jeriomenkov štáb. Jeriomenko osobne viedol útok proti nemeckým jednotkám, zatiaľ čo bol zvyšok štábu evakuovaný. Ostatní príslušníci štábu však podali veliteľstvu správu o jeho smrti, takže za veliteľa frontu bol vymenovaný veliteľ 50. armády M.P. Petrov. Jednotky frontu (3., 13. a 50. armáda) sa začali prebíjať z obkľúčenia. Jeriomenko bol pri ústupe 13. októbra ťažko ranený. Velenie však preňho zvlášť vyslalo lietadlo, ktorým bol evakuovaný.

x

Viac na wikipédii, wikidata Q48084.

Andrej Ivanovič Jeriomenko má na Slovensku 0 ulíc a námestí.

Kategórie: Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
Spracoval Michal Páleník, ε epsilon logo