Andrej Bagar (∗ 29. október 1900, Trenčianske Teplice – † 31. júl 1966, Bratislava) bol slovenský herec a divadelný režisér.
Od roku 1914 sa učil vo Viedni za čalúnnika a súčasne študoval dekoratérstvo na umelecko-priemyselnej škole. Pracoval ako robotník, hotelový sluha, kurič. Od roku 1922 študoval herectvo na dramatickom konzervatóriu v Prahe.
V rokoch 1923 - 1925 a 1939 bol členom činohry SND. Medzitým hral v Košiciach a Pardubiciach. V rokoch 1939 - 1940 pre svoju protifašistickú činnosť bol väznený. Po prepustení pôsobil pod kr. menom Ján Minárik ako režisér bratislavského rozhlasu. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom ]. Po uvedení inscenácie Filip II. mu zakázali pobyt v Martine. Odišiel do SNP, kde s divadelným súborom pôsobil medzi povstalcami (najprv ako komisár, neskôr založil a viedol Frontové divadlo). Po oslobodení bol do roku 1951 umeleckým riaditeľom SND. Od roku 1950 až do svojej smrti bol tiež pedagógom a tiež rektorom VŠMU.
V mladosti bol verejne činný. Od roku 1938 bol aktívnym členom KSČ. V rokoch 1957 - 1965 bol predsedom ZSDU. Dlhé roky bol členom UV KSČ a poslancom SNR.
xAndrej Bagar má na Slovensku 7 ulíc a námestí.