Alexandr Nikolajevič Radiščev, rus. Алекса́ндр Никола́евич Ради́щев (∗ 31. august 1749, Moskva, Rusko – † 25. september 1802, Petrohrad) bol ruský filozof a spisovateľ, predstaviteľ osvietenstva.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny, najprv študoval od siedmich rokov v Moskve, potom v rokoch 1762-1766 v petrohradskej kadetnej škole a nakoniec päť rokov chémiu a lekárstvo v Lipsku. Výrazne ho oslovili osvietenské myšlienky francúzskych filozofov 18. storočia, hlavne myšlienky J. J. Roussaeua. Pre svoj dôrazný senzualizmus, v ktorom ho ovplyvnili umelecké postupy anglického sentimentalistického spisovateľa Laurenca Sterna, a pre svoj záujem o emocionálne momenty ľudskej povahy býva označovaný za predstaviteľa osvietenského a revolučného krídla v ruskom sentimentalizme. V roku 1771 vstúpil do štátnej služby, onedlho potom nastúpil k vojsku, ale čoskoro šiel do výslužby. Roku 1778 znova vstúpil do štátnej služby. Bol mierny voči podriadeným a vynikal nestrannosťou. To, že zastával pomerne vysoké úrady na rôznych miestach štátnej adiministratívy, mu dalo možnosť spoznať zblízka údel prostého ľudu. Tým sa u neho posilnili opozičné nálady. V tom čase ho začala zaujímať aj literatúra.
Cesta z Petrohradu do Moskvy Roku 1790 založil vlastnú tlačiareň, v ktorej vydal List priateľovi žijúcemu v Toboľsku (Письмо к другу, жительствующему в Тобольске, по долгу звания своего) a známe dielo Cesta z Petrohradu do Moskvy (Путешествие из Петербурга в Москву) s odvážnymi úvahami o nevoľníctve, ktoré venoval priateľovi Kutuzovovi. Je to súbor čŕt, pozorovaní, alegórií a úvah o súdobom ruskom živote, predovšetkým o prostredí ruskej feudálnej dediny. Kniha bola vydaná anonymne. Z taktických príčin a v súlade s dobovou sentimentalistickou obľubou štylizovať bola napísaná ako súbor výňatkov z autorovho osobného cestovného denníku. Vo svojom celku však prekročil obvyklé medze osvietenského kriticizmu natoľko, že vyznieva ako úplné odsúdenie celého panujúceho poriadku a jeho ideologickej nadstavby. Kniha obsahuje mnoho priamych obrazov feudálneho útlaku nevoľníkov. Zobrazuje ich zúfalú sociálnu situáciu a ich nemenej zúfalé a ponižujúce bezprávne postavenie. Kniha bola veľmi úspešná a tak sa dostala aj ku Kataríne II.. Proti Radiščevovi sa začalo viesť vyšetrovanie, uväznili ho, a na Katarínino želanie ho odsúdili na smrť. Rozsudok bol potom zmenený na vyhnanstvo na Sibíri. Neskôr Radiščeva Alexander I. úplne oslobodil a znovu ho prijali do štátnej služby. Vyhnanstvo však podlomilo jeho fyzické a psychické sily do tej miery, že krátko po prijatí do štátnej služby spáchal samovraždu. Jeho dielo Cesta z Petrohradu do Moskvy je významným a pozoruhodným pamätníkom svojej doby, Radiščev v ňom odvážne obhajuje ľudskú slobodu. V roku 1858 vyšlo dielo v Londýne a roku 1876 v Lipsku. V Rusku povolili vytlačiť výťah z neho roku 1868. Až roku 1870 vyšiel text vo vybraných spisoch podľa vydania z roku 1790, ale aj toto vydanie bolo zničené. Roku 1888 vytlačili na povolenie len 99 exemplárov diela, jeho básne sa dlho nemohli uverejňovať, a ani jeho meno nebolo dovolené spomínať v tlači.
Do dejín literatúry vstúpil ako priekopník sociánokritickej tradície ruskej klasickej literatúry.
x